Banícke potulky

HISTORIA BANÍCTVA

V okolí Banskej Štiavnice sa povrchovo dobíjalo zlato a striebro už za čias Keltov, ktorí obchodovali s drahými kovmi a vedeli ich spracovať. Nález striebornej mince audoleontského typu, zakreslenej v mestskej knihe v 18. storočí z obdobia 2.-3.storočia pred Kristom dokazuje prítomnosť keltského osídlenia na území Starého mesta na vrchu Glanzenberg. Kelti poznali technológiu úpravy povrchovej rudy, striebra a zlata, ktoré získavali baníckym spôsobom. Razili z nich mince a zhotovovali šperky. 

Produkciu zlata a striebra do 11.storočia možno pokladať za veľmi zaujímavú vzhľadom na vysoký obsah kovov v povrchových častiach ložísk a ľahkú prístupnosť rúd. Na tradíciu dolovania a intenzívnejšiu ťažbu rúd v tejto oblasti poukazuje písomný údaj z r.1156, v ktorom sa územie nazýva zemou baníkov - terra banensium.  Správy o bohatých ložiskách prilákali prvých nemeckých osadníkov, ktorý postupne prevzali nielen vedenie baní, ale vďaka rozsiahlym privilégiám aj správu obcí. Názov baňa nemecké vedenie nahradilo slovom berg, odtiaľ aj niektoré názvy baní - Glanzenberg, Grunenberg, Siglisberg. V 14. storočí sa objavil veľký nepriateľ baníkov - banská voda. Niektoré bane boli zaplavené a nepodarilo sa z nich vyčerpať vodu, a tak mnohí ťažiari museli bane zatvoriť. V každom banskom meste podľa nariadenia kráľa Karola Róberta postavili kráľovský dom - Kammerhof, v ktorom sídlil komorský gróf.

        Ťažiari boli povinní zamieňať zlato a striebro v Kammerhofe a komorský gróf bol jediný oprávnený stanovovať rýdzosť kovov. Začiatkom 16. storočia bolo v okolí Banskej Štiavnice 426 samostatných ťažiarstiev, z toho v Banskej Štiavnici 141 a v Štiavnických Baniach 52. Najväčším a najdlhšie trvajúcim súkromným ťažiarstvom v banskoštiavnickom revíri bola od roku 1752 Gerambovská únia, ktorej majetok patril rodine Gerambovcov holandského pôvodu. V polovici 19. storočia únia zamestnávala okolo 1400 ľudí a stala sa najväčším súkromným podnikateľským subjektom v baníctve v rámci Rakúsko-uhorskej monarchie. Najbohatší bol rok 1690, keď sa v hutách banskoštiavnickej oblasti vyrobilo 29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata, čo bolo najviac počas prevádzkovania baní v regióne. Veľký obrat nastáva postupne v 19. storočí, kedy sa začína prejavovať vyťaženosť najkvalitnejších častí ložiska a následným objavením bohatých mimoeurópskych ložísk sa banskoštiavnický región stáva postupne nerentabilný. Prvým deficitným rokom baníctva v Banskej Štiavnici bol rok 1869.

BANSKÁ TECHNIKA

V meste Banská Štiavnica a jej okolí sa zachovali viaceré pamiatky na dobu ťažby drahých kovov. V oblasti Banskej Štiavnice je možné pozorovať všetky typy ťažby od úplne primitívnej až po moderné postupy pri ťažbe v súčasnosti. 

Technika práce sa menila zlepšovaním prepravy v baniach. Horninu najprv dopravovali vo vakoch na chrbtoch, potom ťahali na zvlačiach, neskôr používali debny na kolieskach a potom prevzali z Tirolska vozíky, ktoré upravili na podmienky štiavnických baní. Vertikálnu prepravu zabezpečovali pomocou jednoduchého zariadenia rumpál, neskôr používali šľapacie koleso, konský gápeľ alebo vodné koleso. Bola potrebná vodná energia a tak začali budovať umelé vodné nádrže.  V období 1500-1638 existovali len 4 vodné nádrže /Veľká Vodárenská, Malá Vodárenská, Brennerštôlnianska, Evička/.

        Vývoj baníctva si vyžiadal aj určitú špecializáciu robotníkov. Vznikli profesie ako haviari-lamači /rozpojovali horninu/ , pratači /nakladali horninu do dopravných nádob/ a behači /dopravovali horninu na miesto určenia/. Zvláštne čaty zabezpečovali čerpanie vôd. Špecializovaní pracovníci sa zaoberali úpravou rúd a ich zhutňovaním. Samostatní remeselníci pripravovali náradie, stroje a stavby pre prevádzky. Banský majster a jeho pomocníci zabezpečovali kontrolu a prevádzku baní, hút a úpravní.

UNESCO

        Zoznam objektov v Banskej Štiavnici a jej okolí, ktoré boli spracované ako príloha nominačného spisu (Bratislava 1992) pre zápis Lokality UNESCO na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO podľa Dohovoru. 

        Ústia šachiet a štôlní: Svätotrojičná dedičná štôlňa Banská Štiavnica, ústie Dolnej Bieberovej dedičnej štôlne Banská Štiavnica, dedičná štôlňa Glanzenberg Banská Štiavnica, Štôlňa Bartolomej Banská Štiavnica, ústie Hornej Bieberovej štôlne Banska Štiavnica, ústie štôlne Coloredo Štiavnické Bane, ústie Dlhej štôlne Klinger Banská Štiavnica,  ústie Krátkej štolne Klinger Banska Štiavnica, ústie štôlne Kornberg Banská Štiavnica, ústie štôlne Michal Banská Štiavnica, ústie Pachomiovej štôlne Štiavnicke Bane, ústie Richňavskej spojovacej štôlne Štiavnické Bane, šachta František Banská Štiavnica, šachta Ondrej Banská Štiavnica, ústie šachty Ján Banská Štiavnica, ústie šachty Terézia Banská Štiavnica a ústie šachty Weiden Banská Štiavnica.

        Povrchové dobyvky: povrchové dobývky na žile Špitáler Banská Štiavnica a povrchové dobývky na žile Terézia Banská Štiavnica a podzemný kameňolom na andezit Banský Studenec-Kysihybel.

        Haldy:  halda pri šachte Terézia Banská Štiavnica a halda pri šachte Žigmund Banská Štiavnica.

        Ťažne veže:  ťažná veža Mária Banská Štiavnica, ťažná veža Žofia Banská Štiavnica, ťažná veža František Banská Štiavnica a ťažná veža Rúfus Banská Štiavnica transfer.

         Iné objekty: budova Banského meračstva Štiavnické Bane, budova Banskej správy Štiavnické Bane, strojovňa ťažného stroja zo šachty Lill (nad šachtou Ondrej) Banská Štiavnica, strojovňa ťažného stroja zo šachty Maria Banská Štiavnica, strojovňa ťažného stroja zo šachty Žigmund Banská Štiavnica transfer, strojovňa atmosferických čerpacích strojov Štiavnické Bane, sklad strelného prachu (Pracháreň) Banská Štiavnica, tabaková továreň Banská Štiavnica, budova bývalej továrne na výrobu oceľových lán Banská Štiavnica, budova pôvodnej továrne na obuv Banská Štiavnica, budova pôvodnej továrne na bielizeň Banská Štiavnica, taviareň Banská Štiavnica, budovy baníckeho, chemického a lesníckeho školstva Banská Štiavnica, budova železničnej stanice z konca 19. storočia Banská Štiavnica a akvadukt Banská Štiavnica.

        Signalizačne stavby: banícka klopačka Banská Štiavnica.

        Nemocnice: budova bývalej baníckej nemocnice Banská Štiavnica a budova bývalej baníckej nemocnice Štiavnické Bane.

Vodné nádrže: Antolská Sv. Anton, Belianska Banská Štiavnica, Červena studňa Banská Štiavnica, Evička Štiavnické Bane, 

Ilijská Ilija, Klinger Banská Štiavnica, Kolpašská malá Banský Studenec, Kolpašská veľká Banský Studenec, 2 Komorovské Banská Štiavnica, Krechsengrundská Štiavnické Bane, 6 Kysihybelskych Banský Studenec, Michalštolnianska dolná Banská Štiavnica, Ottergrundska Banská Štiavnica, Pachomiova Štiavnické Bane, Počúvadlo Banská Štiavnica, Rozgrund Banská Štiavnica, Richňavska malá Štiavnické Bane, Richňavská veľká Štiavnické Bane, Vindšachtovská horná Štiavnické Bane, 

Vodárenská malá Banská Štiavnica a Vodárenská veľká Banská Štiavnica.

Banské múzeum v prírode – skanzen

Viď. kapitola Múzeá a galérie

Berggericht – mineralogická expozícia

Viď. kapitola Múzeá a galérie

Štôlňa Michal

        Väčšina banských diel je pre verejnosť nedostupných, no Banské múzeum v prírode (štôlňa Bartolomej), štôlňa Glanzenberg a štôlňa Michal sú výnimkou. Štôlňa Michal sa nachádza priamo v centre mesta. Na nádvorí budovy Berggericht na Námestí sv. Trojice, kde sídli Informačné centrum Banskej Štiavnice, je návštevníkom sprístupnená jej 75 m dlhá časť. Štôlňa Michal bola založená na žile Špitaler. Väčšina meštianskych domov mala v minulosti vlastné štôlne a skvelou ukážkou je aj spomínaná štôlňa v budove Berggerichtu. Zároveň je súčasťou mineralogickej expozície. Návštevu zvládnu bez problémov aj malé deti, netrvá viac ako 10 minút.

Dedičná štôlňa Glanzenberg

Viď. kapitola Múzeá a galérie 

Kammerhof – Baníctvo na Slovensku

Viď. kapitola Múzeá a galérie

tajchy

Prvé tajchy tu stáli už na začiatku 16. storočia. Tajch Veľká vodárenská leží kúsok nad námestím sv. Trojice, slúžil ako zásoba pitnej vody a zdroj vody pri požiaroch.

Bane sa kedysi kopali iba ručne, za pomoci tzv. kladívka a želiezka, nanajvýš sa použil oheň. Dvaja ľudia do skaly vykopali v priemere asi 7 m chodby ročne. Je nepredstaviteľné, ako týmto tempom vykopali stovky kilometrov chodieb. Zásluhou používania pušného prachu sa rýchlosť ťažby zrýchlila. Jej najväčšou prekážkou sa stala spodná voda, ako bane išli do hĺbky. Nestačili ju ručne odčerpávať a jedinou efektívnou vtedy známou alternatívou pohonu bola voda, ale tej bol v okolí nedostatok. Navyše bane boli vysoko v kopcoch. Dlhy ťažiarov narastali a výnosy klesali a Dvorská komora vo Viedni rozhodla bane zavrieť. Proti tomu sa razantne postavil vtedajší banský strojmajster a konštruktér Matej Kornel Hell (1651 – 1743). Vypracoval detailný plán na záchranu baníctva v kľúčových banských prevádzkach, navrhol dobudovať nové tajchy. Dnes je zrejmé, že Hell svojim dôvtipom a genialitou technického prevedenia predstihol vtedajšiu svetovú úroveň vo vodnom staviteľstve. Za tri roky M. K. Hell a jeho syn Jozef Karol Hell postavili dovtedy najväčší tajch Veľkú Vindšachtu (1715), zvýšili kapacitu Evičky a Spodnej Vindšachty a dopracovali celý plán. Starší Hell postavil a geniálne zdokonalil sedem čerpacích strojov, ktorými v krátkej dobe odčerpal všetku vodu z vtedy zatopených baní. Jeden človek tak zachránil baníctvo v štiavnickom regióne na ďalších 150 rokov.

Pokračovateľom stavieb Hellovcov bol vynikajúci matematik, kartograf, geodet a cisársko-kráľovský geometer stredoslovenských banských miest Samuel Mikovíni (1686 – 1750). Mikovíni zrekonštruoval a zvýšil hrádze hellovských tajchov, navrhol a postavil nové. Prepojil tajchy systémom vodných štôlní a tak umožnil vodu presmerovať vždy tam, kde ju bolo treba. Projektoval tiež desiatky kilometrov dlhé, kameňom dláždené zberné a náhonné jarky trasované po svahoch okolitých vrchov, ktoré privádzali zrážkovú vodu do tajchov. Uzavrel tak celý vodohospodársky systém a vyriešil otázku energetickej základne banskoštiavnického baníctva až do začiatku 20. storočia.

JOZEF KAROL HELL

Významný konštruktér banských čerpacích strojov, ktorý svojimi vynálezmi a konštrukciami predstihol svoju dobu a preslávil Slovensko tak, ako doteraz žiaden iný banský vynálezca a konštruktér. Celý život sa venoval zlepšovaniu existujúcich banských a vodočerpacích strojov, ale aj konštrukcii nových, ktoré ako svetové vynálezy sa postupne šírili do celého sveta a našli tu svoje uplatnenie ešte aj v 20. storočí. Už v r. 1736 navrhol nový typ banského vodočerpacieho stroja ako náhradu za dovtedy používané vodočerpacie mechanizmy s kývavým pákovým prevodom. V r. 1738 skonštruoval 2 takéto stroje v šachte Siglizberg na Vindšachte (dnes Štiavnické Bane), ktoré dostali pomenovanie vahadlové vodočerpacie stroje. Boli to prvé svetové vynálezy a konštrukcie J. K. Hella. V r. 1745 podal návrh na postavenie vodnostĺpcového vodočerpacieho stroja. Prvý takýto stroj, taktiež ako svetový vynález, skonštruoval v r. 1749 v šachte Leopold na Vindšachte. Úspešne sa používali v 18. a 19. storočí v celej Európe a vylepšené konštrukcie v banskoštiavnickom rudnom revíre ešte aj v 20. storočí. V r. 1753 skonštruoval J. K. Hell tlakový vzduchový vodočerpací stroj, ktorý bol taktiež svetovým vynálezom. Bolo jeho veľkou zásluhou, že banskoštiavnický rudný revír bol už niekoľko desaťročí vzorom pre celý banícky svet v oblasti najvyspelejšej banskej vedy a techniky.