Bezpečnostný technik vinohradníkom alebo o interšpecifických vínach v regióne Hont

Víno. Už v starovekom Grécku ľudia verili, že to nie je len tak obyčajný nápoj, a preto dostal pomenovanie ,,Nápoj bohov.“ Dnes sa vám pokúsime niečo napísať o tomto lahodnom nápoji prostredníctvom publicistického rozhovoru. Ďalšie riadky budú avšak viac ako o víne - o práci vinára a vinohradníka. Naším hosťom bude pán, ktorý sa vinárstvu nielenže rozumie, ale ho má aj vyštudované – Ing. Peter Šťastný z Dudiniec. 

Pána Šťastného poznám niekoľko rokov ako otca mojej spolužiačky zo základnej školy. To, že to nie je len rodič, ale skvelý vinár, som sa dozvedela len prednedávnom. Vyštudovaný vinár na SPU v Nitre v odbore Záhradníctvo a krajinné inžinierstvo ma hneď zaujal svojou diplomovou prácou. Venoval sa v nej odrode, ktorá na Slovensku nie je veľmi známa. Odrode, ktorú práve on priniesol do nášho malebného regiónu.  A tou odrodou je Hibernal. 

Avšak skôr, ako vám niečo prezradíme o tejto odrode, možno aj vás zaujme, ako sa z bezpečnostného technika stal vinár a predovšetkým vinohradník. Samotný Ing. Peter Šťastný to približuje takto:

,,Odmalička som chodil na starorodičovské vinohrady do Súdoviec, odkiaľ pochádzal môj otec. Tam sme mali dva vinohrady, ktoré som ja ako dvadsaťštyriročný zdedil. Otec zomrel veľmi mladý a následne potom zomrel aj starý otec. Vinohrady zo dňa na deň zostali na mne a ja som veľmi nemal na výber. Buď nechám vinohrady schátrať, vyhynúť, alebo sa o tie vinohrady začnem starať. A viete, ako to dopadlo? Začal som si zháňať literatúru a vzdelávať sa v tejto oblasti, pretože, keď už som tie vinohrady začal obrábať, tak som sa rozhodol pre prácu na odbornejšej úrovni, lebo aj vinárstvo vo svete má svoje vedecké predely. Samozrejme, nechcel som sa hanbiť za to vínko, keď ho niekomu ponúknem. Či už sú konzumenti z laickej alebo odbornej verejnosti.“ 

K prezentácii kvalitného vína patrí aj umelecká fotografia. My sme si ju dovolili zaradiť ako praktickú pozvánku na ochutnávku toho, čomu zvyknú mnohí dávať prívlastok „Dar bohov.“ V pivnici Ing. Petra Šťastného aj o tom vie poskytnúť bohaté informácie jej vlastník a v tejto chvíli zásluhou odpovedí aj váš hosť. | Foto: Barbora Strieborná

Za vínko z Chrastavej hory sa určite Hont so svojimi dlhoročnými pestovateľmi hanbiť nemusí. Jeho registrované vinohrady v malebnej obci Súdovce však v sebe skrývajú niečo viac. Získať dnes už len registráciu vinohradníka nie je vec jednoduchá. Jemu sa to však podarilo. A aj to mu neskôr umožnilo vstup do Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska, ktorého členovia musia mať svoje vinohrady registrované. On sám nám o tom porozprával viac:

,,Cech vznikol ako protiváha Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska. Náš cech sa rozhodol svoje vinohradnícke záujmy chrániť. Nepoužíva napríklad praktiky, akou je trebárs dovozy lacnej zahraničnej šťavy vína, ktoré sa potom v našej republike zvyknú predávať pod slovenskými značkami. K vizitke vinohradník a vinár odborník nesmieme dopustiť včleňovať pojmy špekulant, priekupník a im podobné.“

Samozrejme, my sme sa neprišli s Ing. Petrom Šťastným rozprávať o témach, ktoré by mal riešiť rezort pôdohospodárstva nášho štátu či iné inštitúcie ochraňujúce spotrebiteľa. I keď rozhľad, skúsenosti a odbornosť nášho hosťa je široký, nás zaujímalo, aké odrody sa skrývajú u neho v pivnici po spracovaní hroznových strapcov. Okrem iného spomenul Hibernal a pritom položil otázku: „Počuli ste o skratke PIWI?“

Samozrejme, rozhodli sme sa ďalej načúvať jeho zaujímavým slovám...

„Označenie PIWI pochádza z nemeckého ,,pilzwiderstandsfähige Rebsorten,“ teda vo voľnom preklade ,,plesniam odolné odrody viniča.“ Ide o skratku, ktorou sa pýšia skupiny odrôd viniča odolné voči hubovým chorobám či mrazu. Na Slovensku sú skôr známejšie pod názvom interšpecifické odrody, čiže odrody, ktoré vznikli medzidruhovým krížením. A práve odroda Hibernal vznikla týmto spôsobom. Okrem Hibernalu pestujem aj odrodu Savilon, ktorá sa tiež radí k interšpecifickým odrodám.“   

O pár dní tu máme podujatie Dudinské otvorené pivnice, kde môžu kúpeľní hostia a iní návštevníci priamo nazrieť do pivníc miestnych vinárov a ochutnať rôzne odrody vín. Aké vína, z ktorých odrôd tam budete ponúkať? „Rozhodol som sa ponúkať tieto moje vlajkové lode, teda Hibernal a Savilon. Prečo, zatiaľ prezrádzať nebudem. Okrem nich budem ponúkať z bielych vín Rizling vlašský a z červených sa na mojom vinohrade veľmi dobre darí francúzskym odrodám, ako je Rulandské modré a tiež robím Cuvée - Merlot plus Cabernet cortis.“

Máme informáciu, že v Dudinciach budete hosťovať v pivnici bratov Kováčovcov? Je pravda, že vás tam pozvali?

„Máte dobré informácie, ak môžem, rozviniem ich - návštevníci nás nájdu pod číslom 7. Pivnica u Kováčov.“

Práve spojenie Petra Šťastného so šéfkuchárom Dušanom Kováčom sľubuje nezabudnuteľný gastronomický zážitok. Veď predsa, čo je lepšie ako víno samotné? Víno podávané spolu s lahodným jedlom.  

V závere si dovolím byť v tomto rozhovore osobnejšia a trošku porušiť etiku publicistického rozhovoru. Mňa ako zástankyňu ekológie a ochrany životného prostredia teší, že ste sa rozhodli ísť ekologickou cestou a pri výrobe vína, na základe toho, čo ste povedali, nepoužívať systémovú chémiu, herbicídy, ale len pomocné prípravky schválené v ekologickom vinohradníctve. Ako sa pozeráte na ekologickú produkciu, do ktorej patria tak Hibernal ako i Savilon? Nestrpčuje vám to vinohradnícky život? A čo finančná náročnosť?

,,Zaujímavá otázka. Na dnešnú dobu v komunikácii cez médiá o našich vínach takmer priekopnícka. Daň za to vlastne je, že kedykoľvek mi môžu prísť zobrať vzorku z vína, vinohradu či pôdy. Pracovníci UKSUPu sa ohlásia, že zajtra prídeme a musím ich pustiť do vinohradu, kde odoberú vzorky. A ak by náhodou našli rezíduá nepovolených prípravkov, tak mi odoberú ekologickú známku.“

Práve týmto krokom však ide Ing. Peter Šťastný príkladom aj iným vinohradníkom či vinárom a ukazuje, že sa to dá robiť aj inak. Viac ekologicky. Bez použitia rôznych chemických postrekov či iných škodlivých vecí, ktoré ničia našu planétu.   

Aj takto možno vídavať Ing. Petra Šťastného v jeho Súdovskej pivnici, ktorú zvyknú so záujmom navštevovať rôznorodí milovníci a záujemcovia prezentácie vinárskych prác a produktov Hontu. | Foto: Barbora Strieborná

Ing. Peter Šťastný je zdrojom mnohých zaujímavých informácií pre široké čitateľské spektrum. V závere nášho rozhovoru odcitujeme jednu jeho radu hlavne začínajúcim vinohradníkom či vinárom: ,,Mladý vinohradník a vinár musí mať pivnicu, kde to víno vie uskladniť do doby, kým ho ide nafľašovať. A keď ho ide nafľašovať, musí mať istotu, že je stabilizované. Víno sa dá stabilizovať bez použitia chémie len odstraňovaním bielkovín. Pri červených vínach sa používa vaječný bielok a pri bielych napr. kasein, metabolit hovädzieho dobytku. Najdôležitejšia je však hornina bentonit, ktorá sa najčastejšie používa na odstraňovanie bielkovín z vína.“

Za odpovede i prečítanie rozhovoru ďakuje Kristína Teťáková