Dôstojné oslavy SNP v Dudinciach 2020

V piatok 28. augusta sa aj v najmenšom mestečku Slovenskej republiky, v Dudinciach, konali tohoročné oslavy Slovenského národného povstania. Dôstojné boli nielen tým, že k veľmi decentne vytvorenému Pamätníku padlých po úvodnom, obsahovo hodnotnom a dôstojne prednesenom vystúpení primátora mesta PaedDr. Dušana Strieborného a ďalších vzácnych hostí, medzi ktorými nechýbali ani zástupcovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov i ďalších inštitúcií a organizácií, položili zástupcovia prítomných organizácií až šesť vencov, ale predovšetkým z dôvodu, že osláv sa zúčastnilo takmer päťsto ľudí rôznych vekových skupín. 

Vo vystúpení folklórneho súboru Partizán našli mnohí prvky úprimnosti, nefalšovaných a nepredstieraných ponúk kvalitnej kultúry či už spevom, tancom, ľudovou hudbou, alebo umeleckým sprievodným slovom z košatého stromu životov našich otcov a dedov, z ktorých mnohí za súčasnosť s mierovým slnkom na oblohe nad nami položili svoje životy.

Pod svetlom reflektorov, neďaleko od zapálenej vatry v hlúčikoch podaktorí uvažovali nad minulosťou a súčasnosťou. Mnohí si všímali aktívnych mladých ľudí. Ktorí si právom zasluhujú v dnešnom svete trvalú pozornosť. Hlavne kvôli perspektívam.

Pekne povedal ešte v roku 1990 Alexander Dubček, keď na adresu mladých ľudí zvýraznil myšlienku, že mladí ľudia sa  musia naučiť to, čo sme my zabudli. Zrejme bol nielen kvalitným politikom, od srdca demokratom a Európanom, ale i výborným prognostikom. Národu neponúkal svojimi slovami už dávno prebádané, objavené, známe. Bádal po neprebádanom a pre naše životy potrebnom. My sme mnohí, dokonca v skupinách, našťastie, na toto nezabudli.

Zabudli sme hlavne na to, čo nestojí peniaze. Zabudli sme na úprimný pozdrav. Pozdraviť sa a vzdať úctu starším a pracovitým. Ani reč úprimného srdca nepotrebuje peniaze. Zabudli sme slušným spôsobom ponúknuť mladému človeku svoje schopnosti, zabudli sme mu oznámiť, že duálne vzdelanie sme absolvovali už začiatkom šesťdesiatych rokov, keď bol do stredných škôl robený výber. Nie podľa výšky zárobku rodičov, ale podľa kvality vedomostí i keď aj vtedy existovali výnimky.

Mladý, talentovaný človek v škole, kultúre či športe, ale aj v oblastiach z iných sfér života, by mal dostávať v silnej konkurencii kvality, pedagogickej i študentskej, možnosť skvalitňovať svoj talent. Preto sa napríklad starší, skôr narodení pýtali mladších, prečo dnes nemáme majstrov Európy či sveta, napríklad vo futbale, keď tomu tak v rokoch minulých bolo? Prečo nemôže veľmi talentované chudobné dieťa zvyšovať svoj talent v hudbe, uplatňovať svoje zručnosti tam, kde sa môže najviac v živote uplatniť práve vďaka vlastnému talentu?

„Mnohí sa pamätáme na svojich otcov a dedov, ktorí nás učili poctivosti v živote. Ich statočná práca mala reálne výsledky. Aj vďaka tomu, že prinášali svojimi výsledkami práce nové, dovtedy neprebádané a verejne, na odbornej úrovni o tom rozprávali,“ povedal mi skôr narodený pán, s ktorým som sa dal do reči.

Úžasná zodpovednosť a potreba prinášať objektívne prostredníctvom médií to, čo sa stalo, čo sa deje a čo nás čaká. Možno aj preto chýbajú pre mnohé oblasti kvalitní mladí ľudia, že mnohé, čo sme kvalitné mali, sme už dávno stratili. Dnešná forsírovaná kvalita absentuje silu pravdivého argumentu a moc faktov pre potrebné zdravé zmeny životného štýlu a úprimnej ľudskej komunikácie. Aj také myšlienky ponúkajú každoročné oslavy výročí víťazstva nad fašizmom. Aj vďaka veľkej pomoci bojovníkov v SNP.

Ak budú slabo prinášané a málo presvedčivé pre mladých odkazy spomenutých bojov proti fašizmu v II. svetovej vojne, bude mnohých čakať slabá, chorá budúcnosť. Toto nie je o žiadnych izmoch, tieto riadky z osláv SNP sú vždy len o reči našich srdiečok.