Hudobník Adam Dráb: Hudba je ako moja duša

Hudba pre niekoho neznamená skoro nič, no pre iných veľmi veľa. Je pre nich vášňou, no aj spôsobom, ktorým môžu vyjadriť svoje postoje, myšlienky a emócie. Jedným z tých ľudí je aj Adam Dráb. Spevák, textár, DJ, ale hlavne mladý 19-ročný chalan, ktorý si ide za svojimi snami. Spolu sme sa rozprávali o jeho začiatkoch, plánoch do budúcna, ale aj o tom, ako sa dostal do nemeckej Atmosféry.   

Vo všeobecnosti sa hovorí, že začiatky sú najťažšie. Vnímal si to tak aj ty? Čo bolo pre teba náročné na začiatku?

Moje prvé verejné vystúpenia pred publikom som absolvoval v hoteli Jantár. Hrával som pre hostí, ktorých vekový priemer sa pohyboval okolo 70. Musím povedať, že mi dalo trochu zabrať staršie publikum, no na druhej strane ma aj veľa naučilo. Naučil som sa prijať kritiku či negativizmus a aj v oblasti hudby som si rozšíril svoje vedomosti. Som rád, že som túto príležitosť neodmietol a dnes môžem svoje skúsenosti a vedomosti využiť v ďalšej mojej práci. 

Dnes to už nie sú len tanečné zábavy pre starších, ale tvoje zábavy čoraz viac navštevuje mladá generácia, dokonca by som povedala, že vzniká akýsi fanklub Adama Drába, ktorý tvoria prevažne mladí ľudia. Ako to vnímaš ty? Pre ktoré publikum sa ti hrá lepšie? Pre mladšie alebo skôr staršie ročníky?

Viac-menej mi je to jedno. Avšak, ak mám byť úprimný, radšej hrám pre mladších, pretože oni viac cítia moju energiu a ja zas ich. Vedia, čo chcem ja, ale rovnako ja viem, čo chcú oni.

Mnohí interpreti využili tieto ,,korona časy“ na skladanie novej hudby? Ako to bolo s tebou? Venoval si ich hudbe alebo príprave na maturitu? 

Korona mi pomohla viac sa zahĺbiť do hudby a neriešiť tak maturitu. Toto obdobie som najviac trávil v štúdiu. Aj u mňa prevládla tvorivosť a výsledok by mal vyjsť už o pár dní. Natočil som klip k novej pesničke Red eyes, kde spievam s  herečkou Kristínou Mečko. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť.

Spievaš piesne v angličtine, nerozmýšľal si nad tým, že by si naspieval niečo aj po slovensky?

Určite áno. Sú aj také projekty, ktoré budem mať v slovenčine, no mám tam úplne inú farbu hlasu ako v angličtine. A celkovo mi viac sedí spievať v angličtine, pretože sa v nej viem viac vžiť.

Ako dlho ti trvá celý proces od nápadu na pesničku až po finálnu verziu, ako ju my všetci vidíme na Youtube?

Rekord v skladaní piesne som dosiahol, keď som mal zložiť pieseň do nemeckej Atmosféry. To je niečo ako Eurovízia pre mladých. Vtedy som pesničku spravil do dvoch hodín. Úlohou bolo vytvoriť pieseň o dnešnej dobe, napr. o rasizme alebo o korone, a ako by sme to vedeli napraviť. Pesnička sa volá We need fight – Potrebujeme bojovať. Hlavnou myšlienkou pesničky je, že by sme nemali robiť rozdiely medzi sebou. To, akú máme farbu pleti, či sme hendikepovaní alebo nie. Mali by sme sa skôr sústrediť na to, že sme jedna krv a jedna veľká rodina. Boh nás stvoril takých, akí sme, a takto by sme to mali brať. 

Pieseň asi zaujala, lebo som sa nakoniec dostal medzi 130 najlepších umelcov z celého sveta.

Nebol si nervózny?

Samozrejme, že som bol roztrasený, predsa len je to veľká vec. Prihlási sa tam neskutočné množstvo ľudí a teraz si predstav, že máš prezentovať svoju prácu a reprezentovať svoju krajinu. 

Ktorý umelec alebo človek prebudil v tebe vášeň pre hudbu? Vždy si cítil, že sa chceš stať hudobníkom?

Mojim veľkým vzorom je skupina Depeche Mode, ku ktorej ma priviedol ocino, keď som bol ešte malý. Nikdy nezabudnem na môj prvý koncert Depeche Mode v Bratislave v roku 2013, ktorý bol pre mňa tým najväčším zážitkom. Pieseň, ktorá vtedy prebudila všetky moje hudobné bunky, sa volala Enjoy the silence a jej názov zdobí dnes moju ľavú ruku.   

Do akej veľkej miery ťa ovplyvnili pri tvorbe vlastnej hudby?

Môžem povedať, že hlavne vďaka nim som začal hrať na gitare. Oni boli taký spúšťač môjho záujmu o hudbu a tvorbu vlastných piesní. No tiež ma ovplyvnil ich temnejší štýl hudby a, samozrejme, aj texty piesní, v ktorých opisovali situáciu osemdesiatych rokov. Do skladieb dávali všetky svoje pocity, to ako prežívali a vnímali dobu, v ktorej, hlavne v Európe, nastali najväčšie zmeny. Najlepšie je to vidieť v albume 101. 

Akosi sa stalo pravidlom, že v dnešnej dobe má každý svojho manažéra. Či už ide o speváka, herca, ba dokonca už aj blogeri toho svojho majú. Máš ho aj ty? 

Áno, od tohto roku mám už aj ja svoju manažérku. A práve tu sa mi potvrdilo, že náhody neexistujú. Naše stretnutie bolo osudné. Bolo to v období, keď som natáčal klip k piesni Stranger Boy . Už som mal takmer všetko zbalené. Zostal mi však v miestnosti zdrojový kábel, pre ktorý som sa musel vrátiť naspäť. A vtedy sa tam objavila. Vysvitlo, že sa aj ona pohybuje v hudobnej sfére. Vymenili sme si kontakty, slovo dalo slovo a teraz mi robí manažérku. Vtipné je, že nebyť toho kábla, pravdepodobne by sme sa nestretli. Niekedy aj náhody prinesú niečo dobré. 

A už ti vybavila nejaký veľký projekt?

Áno, ale zatiaľ o tom nemôžem veľmi hovoriť. Dozviete sa to možno už o dva mesiace. Čo vám však môžem prezradiť, je, že to bude veľký projekt, v ktorom figuruje známe zahraničné meno a určite to bude pre vás prekvapenie. 

To znie zaujímavo. Držím palce, nech to všetko dobre dopadne a čoskoro sa všetci dozvedia, o koho ide. Už si trochu načrtol plány do budúcnosti, tak by sme v tom mohli pokračovať. Viem, že ideš študovať na Ekonomickú univerzitu do Bratislavy. Nechcel si ísť radšej študovať hudbu?

Keď som si vyberal vysokú školu, napadla mi aj táto myšlienka, no keďže som nechodil na ZUŠ a som skôr samouk, tak som to nemal ako prioritu. Viac mi vyhovuje učiť sa samému. Nehovorím, že všetko viem, určite potrebujem aj odborné rady. Práve preto budem chodiť na hodiny k Janke Daňovej. Ona ma bude učiť a hlavne usmerňovať v speve. 

Dočkáme sa v blízkej budúcnosti aj debutového albumu? 

Debutový album mal byť už toto leto, žiaľ, korona prekazila plány. EP mám už pripravenú, ale ešte to nie je publikované a kvalitne nahrané. Skladby na album by aj boli, len ešte treba financie. Verím, že všetko príde časom. Netreba nič siliť, na všetko je čas. A podľa mňa do roka album určite vyjde. 

A na záver mám pre teba jednu otázku na zamyslenie. Predstav si, že by na svete neexistovala hudba. Čo by si potom robil?

Zbieral hrušky v Rakúsku. Ale nie, hral by som futbal. Ale bolo by to náročné, pretože hudba pre mňa znamená veľmi veľa. Hudba je pre mňa neskutočná energia a je ako moja duša. Keď som nervózny, smutný, proste je jedno, akú emóciu prežívam, tak buď počúvam hudbu alebo tvorím vlastné piesne. Ak mám pravdu povedať, najradšej v tom čase tvorím, lebo v tom momente najlepšie vyjadrujem svoje emócie v textoch, v skladbách.