Informatórium spred II. svetovej vojny
Úvodné foto: Nikdy do ničoho svojich čitateľov nenútim, len im raz za čas poskytnem aj fotografiu pierka, ktorým sa nie náhodou dávno písala zaujímavá a často poučná aj naša športová história... | Foto: pixabay
Písať o dejinách pred II. svetovou vojnou na Honte nie je ani dnes jednoduché. Aj keď ide o približovanie života v oblasti športu, turistiky , alebo futbalu zvlášť. Ak to má byť tvorba dôveryhodná, je potreba sa opierať tak o vyjadrenia žijúcich pamätníkov, ale aj historických listín, či podobného druhu literatúry. Zoberme si napríklad len neveľkú obec Hokovce. Obec, v ktorej písali dejiny zaujímaví ľudia. Zhromaždení v rokoch 1920 – 1938 v Katolíckom zväze mládeže na Slovensku. V Hokovciach ich viedol v uvedenom období tamojší dekan František Udvardy, v úzkom prepojení s miestnym učiteľom i kantorom – Štefanom Porubszkym. Tak sa to píše aj v zaujímavej brožovanej knižke o rozmeroch 10x14 cm, ktorá vyšla pod názvom : Hokovce a okolie v predhistorickom období. Táto neveľká , ale obsahom zaujímavá slovenská brožovaná publikácia je napísaná na 52 stranách. Umelá inteligencia prostredníctvom nostalgického prepojenia na život so športom, futbalom zvlášť o nej pre svojho čitateľa dňa 18. augusta 2026 na moju autorskú zvedavosť zareagovala takto:
„Dedinka Hokovce má dlhoročnú futbalovú tradíciu, kde sa na miestnom ihrisku stretávali celé generácie susedov, rodín a priateľov. Miestny futbalový život v regióne Hont spájal obyvateľov pri nedeľných zápasoch, ktoré tvorili spoločenský vrchol celého týždňa. Ihrisko bývalo centrom diania, kam chodili povzbudzovať domácich fanúšikov všetky vekové kategórie. Zápasy proti okolitým dedinám prinášali veľkú rivalitu a emócie na ihrisku aj v hľadisku. Po záverečnom hvizde pokračoval život v miestnych pohostinstvách pri hodnotení výkonov hráčov. Záverečná veta od umelej inteligencie znela: „Ak mi napíšete konkrétne roky alebo mená pamätníkov, môžem skúsiť pohľadať podrobnejšie detaily z histórie futbalu v Hokovciach“.
Napísal som. Futbalové mužstvo bolo podľa dostupných zdrojov založené v Hokovciach v roku 1937. Pri jeho vzniku mu pomáhal aktívny učiteľ Alexander Gramatík. Členmi futbalového klubu boli aj viacerí vtedajší gymnazisti. Hlavne tí si na hodinách telocviku osvojovali vtedajšie futbalové pravidlá. V tom čase bolo na okolí Hokoviec založených len niekoľko futbalových oddielov. Nepatrili medzi nich však vtedajšie Dudince, v tom čase veľmi maličká obec, o ktorej však písal oveľa skôr známy Matej Bel. Áno, ide o významného slovenského polyhistora, vedca, pedagóga a evanjelického kňaza. Pre svoju obrovskú vzdelanosť ho nazývali „Veľká ozdoba Uhorska“. Pôsobil ako priekopník osvietenstva a zakladateľ modernej vlastivedy v Uhorsku. Kto vie či nie preto sa prvý futbalový klub, ktorý vznikol po II. svetovej vojne v Dudinciach nemenoval Priekopník?!... Až neskôr bol premenovaný na Slovan Dudince. Prečo to v tejto súvislosti spomínam? Lebo medzi prvými futbalistami v Hokovciach boli aj 2 hráči z vtedajších Dudiniec. Mužstvo Hokoviec tvorili: Ondrej Danis, Jozef Piri, Augustín Danis, Alexander Gramatík, Vojtech Felyo, všetci v tom čase študenti, ale aj Ladislav Gégol, Gejza Gégol, Štefan Kiss, Ľudovít Piri, František Králok, Ladislav Gelo, Jozef Labuda a Gejza Balog. V archívnych materiáloch sa píše, že mužstvo po svojom vzniku dostalo od obce aj peknú výstroj.
V obci Hokovce pracoval pred II. svetovou vojnou aj skautský oddiel. Aj jeho členmi boli vtedy hlavne študenti z Gymnázia v Šahách. Rovnako v ňom aktívne pôsobili aj študenti meštianskej školy z vyšších tried. Prirodzene, lebo aktivistom tejto činnosti bol učiteľ spomínanej meštianskej školy Alexander Gramatík. Z radov skautov boli najaktívnejší Ondrej Danis, Alexander Gramatík ml., Augustín Danis a Viktor Kermjét.
