Kalendárium
Foto: Katarína Marčičiaková | Text pod foto: Jozef Mazár (vpravo) v rozhovore s hviezdou svetového hokeja Sergejom Makarovom.
Jozef Mazár sa narodil 3. júna 1950 v Košiciach. Pochádza z jednoduchej rodiny, otec bol robotníkom, matka vedúcou predajne Rozličný tovar. Vyrastal v hornozemplínskej obci Nižný Hrušov. Svoju hrdosť na rodný Zemplín so sebou nosí všade celý život. Prvých 5 ročníkov základnej školy absolvoval v rodnom Nižnom Hrušove. Stále spomína s radosťou na svoju učiteľku materskej školy pani Bakovú a učiteľov Základnej školy Nižný Hrušov Jána Karola a riaditeľa Kočiša. V základnej škole v Rakovci nad Ondavou mu vštepovala pre publicistickú činnosť základy učiteľka slovenského jazyka Etela Timková a pre športové aktivity hlavne pedagógovia Michal Micanko, Juraj Lešo, Štefan Bumbera a Ladislav Bidovský. SVŠ Michalovce uvádza ako najdôležitejšiu alma mater, ktorá viedla svojich zverencov k životachtivej dospelosti prostredníctvom troch dcér matky múdrosti – Viery, Lásky, Nádeje.
V rokoch 1965 – 1968 registroval nárast športovej kvality a keď ako frekventant VAAZ v Brne vyhral Beh posádky Brno, ponúkli mu robiť od roku 1968 atletiku vo vtedajšom ligovom klube Technika Brno. Zo štúdia VAAZ odišiel a za trest bol prevelený do Vojenského útvaru v Prachaticiach. Odtiaľ ho po Armádnych majstrovstvách Československa v Benešove pri Prahe prevelili do Dukly Banská Bystrica. Po ukončení základnej vojenskej služby ho ľudskosti a spravodlivosti učili jeho pedagógovia na PdF UPJŠ v Prešove, z ktorých spomína s úctou na mnohých, najviac na univerzitného profesora Tomáša Stejskala, ale aj na svojho ročníkového vedúceho Martina Gregora. V školstve pobudol sotva 4 mesiace ako učiteľ ZŠ v Hanušovciach nad Topľou, aby svoje elévske roky redaktorskej práce absolvoval v okresných Vranovských novinách pod odbornou kuratelou vtedajšieho šéfredaktora Tomáša Sabovíka.
Do okresných Vranovských novín nastúpil pracovať v roku 1974 a pôsobil tam vo funkcii zástupcu šéfredaktora do roku 1979. Keď mal rok do ukončenia diaľkového štúdia na FF UK v Bratislave, ponúkli mu funkciu šéfredaktora odvetvových novín Slovcepa. Stalo sa tak v roku 1980, kedy ho prijali na Generálne riaditeľstvo Slovcepa. Úspešne ukončil vysokoškolské štúdium a urobil doktorát na FF UK katedre Žurnalistika z oblasti Rozhlasová žurnalistika. Vo funkcii šéfredaktora odvetvových novín Slovcepa pôsobil do roku 1988 s ročnou prestávkou, keď mu ponúkli vykonávať funkciu tlačového tajomníka ministra priemyslu Slovenskej republiky. Po roku sa vrátil na Generálne riaditeľstvo Slovcepa, aby v roku 1988 nastúpil najskôr do funkcie vedúceho redaktora okresných novín Vpred vo Zvolene a na jeseň v roku 1989 do športových novín s celokrajskou pôsobnosťou Echo šport, ktorých vydávanie koordinovala na základe rozhodnutia Združenia telovýchovných jednôt Stredoslovenského kraja známa hokejová osobnosť Pavol Zábojník.
Od roku 1993 bol spoluzakladateľom a šéfredaktorom farebného časopisu Závislost v Prahe. V roku 1994 začal pracovať ako poradca podpredsedu NR SR v Bratislave a vykonával aj funkciu predsedu Správnej rady HC SCP Banská Bystrica, ktorý v roku 1998 hral vo finále prestížneho Pohára EHF.
Po trojmesačnej stáži na MZV SR odišiel od roku 1998 pracovať do funkcii vedúceho zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Havane. Celkom 5 rokov bol šéfredaktorom štvrťročníka Na hrane a ďalších desať rokov šéfredaktorom farebného časopisu Svet športu. V rokoch 2004 – 2007 pôsobil ako vedúci marketingu VŠC Dukla Banská Bystrica. Publikovať začal ako 15-ročný. Vyhral viaceré významné novinárske súťaže vo federálnej Československej republike i v Slovenskej republike. Bol členom a funkcionárom viacerých spoločenských organizácií a športových zväzov. Aktívne hrával futbal, hokej a stolný tenis na krajskej úrovni a v rokoch 1965 – 1968 robil atletiku na celoštátnej úrovni. Bol aktívnym futbalovým rozhodcom, ale ako úspešný absolvent Telovýchovnej školy v Bratislave po získaní najvyššieho kvalifikačného stupňa futbalového rozhodcu v Československu sa vzdal funkcie futbalového rozhodcu, lebo uprednostnil svoj žurnalistický a publicistický rast.
Prvou knižkou, ktorú napísal a ktorá sa objavila na trhu, bola kniha Futbalové smiechoty. Postupne pribúdali ďalšie - Môj rodný Nižný Hrušov, Ja – Ty, Závislosť, Atak hviezd na Hviezde, Naša Dukla pod Urpínom, Slzy zlata z divokej vody, Cesta na Olymp, Malý atlas slovenského futbalového srdca, Svedectvo veliteľa, Futbaloví anjeli a démoni. Okrem toho sa autorsky podieľal na vydaní kníh Žiť hoci aj na kolenách, Nelegál. Napísal aj ďalšie knihy: Keď ruža voňala a kvitla, Košice – mekka vodného póla, Hokejové míľniky, ktoré zatiaľ neboli tlačené. Je autorom vyše dvadsiatky krátkych televíznych portrétov významných športových osobností, z ktorých viaceré odvysielala verejnoprávna STV a podaktoré regionálne televízie. Napísal a režijne upravil dva filmové dokumenty Testamenty zo Sebechlieb a Hľadanie pravdy. V súčasnosti pracuje na knihe o živote trénera Juraja Benčíka, ktorá by mala mať názov: Môj život pri športe. V praktickom živote uplatňuje zásadu, že telesná práca oslobodzuje od duševných bolestí. Tvrdí tiež, že silná je láska, ktorá prešla silným ohňom bolesti. Súhlasí s tými, ktorí tvrdia, že bolesť je otcom a láska matkou múdrosti. Zdôveril sa blízkym, že byť na svete je skutočne zábavou.
