Keď loveckými chodníčkami sprevádza čitateľa Ladislav Palloš...

Táto fotografia Alojza Sokola je v archíve autora článku od čias rozhovoru s niekdajším prezidentom SOV Františkom Chmelárom.

Skôr čírou náhodou než plánovaným zámerom sa mi pred pár týždňami dostala do rúk pozoruhodná knižka Potulky loveckými chodníčkami našich predkov, ktorá mapuje život nielen na Honte. Jej autor, Ladislav Palloš zo Šiah, už úvodnou vetou približuje hlboké posolstvo úcty, odovzdávania tradícií a lásky. V knihe píše: „Týchto zopár slov venujem mojim priateľom poľovníkom a môjmu malému vnúčikovi Dominikovi a prostredníctvom neho aj nastupujúcej mladej generácii.“ Spája tak dve vzácne hodnoty: svojich rovesníkov poľovníkov, s ktorými zdieľa vášeň pre prírodu, a vnuka Dominika, ktorý symbolizuje budúcnosť a kontinuitu tohto odkazu.

V publikácii rezonujú aj ďalšie skvelé myšlienky vyzdvihujúce priateľstvo, rodinnú súdržnosť, lásku k prírode a most medzi generáciami. Čo ma však najviac milo prekvapilo, je poučný, zábavný a spomienkový tón, ktorý sa nesie celým dielom.

Skutočnou čerešničkou na torte je pre mňa, ako publicistu zaoberajúceho sa históriou športu, priblíženie osobnosti Alajosa Szokolyiho. Narodil sa ako Alojz Sokol v rázovitej slovenskej dedinke Hronec pri Brezne. Autor Ladislav Palloš zdôrazňuje, že jeho usilovnosť a cieľavedomosť sa prejavovali už v detstve. Dodáva tiež, že mu v živote výrazne pomohla šahanská rodina Schön.

Odborná športová verejnosť vie, že Alajos Szokolyi sa stal viacnásobným majstrom Maďarska a Čiech vo viacerých atletických disciplínach. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí bronzová medaila z prvej modernej olympiády v Aténach v roku 1896. Vďaka týmto výkonom a činnosti v oblasti športovej diplomacie sa stal doma i v zahraničí uznávanou a rešpektovanou autoritou. Z jeho iniciatívy vznikol v roku 1898 Maďarský atletický zväz a v roku 1902 založil v Šahách Hontiansky športový klub.

Po svadbe so Šarlotou Berchtoldovou sa stal berneckým zemepánom a popri športových úspechoch rástol aj jeho spoločenský vplyv. Pôsobil ako hlavný knihovník Hontianskej župy a významne podporoval tamojší kultúrny život. V roku 1906 sa stal riaditeľom Hontianskeho športového klubu, v roku 1909 predsedom spolku na ochranu zvierat a o dva roky neskôr spolupracovníkom Hontianskeho múzea. Od roku 1914 navyše viedol hontiansku pobočku Červeného kríža.

Ako zemepán a majiteľ lesov sám rád poľoval a usporadúval poľovačky. Vo svojom poľovníckom kaštieli na Kráľovom poli s obľubou hostil priateľov poľovníkov z radov vtedajšej župnej aristokracie. Vďaka týmto aktivitám, srdečnosti a pohostinnosti bol v regióne mimoriadne obľúbený. Svoje miesto si však zastal aj v oblasti ovocinárstva, vinárstva či včelárstva. Neskôr sa pre chorobu stiahol do ústrania na svoje panstvo, kde v kruhu rodiny žil až do svojej smrti v roku 1932.

Aj takýto pútavý príbeh, popri mnohých iných, prináša Ladislav Palloš vo svojej bohato ilustrovanej, 250-stranovej publikácii Potulky loveckými chodníčkami našich predkov.