Keď mladí nútia rozmýšľať dedov a otcov...

Najskôr stručná informácia: Nové Zámky - Dudince 1:4, prípravný futbalový zápas žiakov v kategórii U-15, ktorý odohrali v Nových Zámkoch v sobotu 25. júla tohto roku. Náš mladý, začínajúci spolupracovník pod značkou jawerax núti zamýšľať sa. Komu? Nad čím? Prečo? Čítajte ďalej: 

Góly hostí: Dorian Brodniansky 1 Martin Žirko 1 Lukáš Zekucia 1 Tamás Antus 1 Zostava hostí: Jakub DeGea Dodok, Vlastík Dráb, Samuel Cerovský, Martin Žirko, Eduard Bartoš, Dorian Brodnianský, Tamáš Antuš, Laco Kováč, Viktor Zekucia, Lukáš Zekucia, Alex Jaďuď. Striedali: Jakub Jelok, Adam Bartoš, Paľko Fidler, Samuel Viktor. Trénerská dvojica hostí: páni Jelok a Žirko.

Pekný brankársky výkon podal mladý Jožko Lehocký v bráne Štúrova počas zápasu v minulom týždni takmer pred 100 prítomnými divákmi na výborne pripravenej hracej ploche trávnatého ihriska Slovana Dudince. Napriek tomu ho domáci Lukáš Zekucia (v modrom drese s. č. 7) prekoval až 3-krát. Herne sa rovnako snažil aj Laco Kováč (v modrom drese s číslom 9), ale v tomto prípade tak ako veľa raz predtým vyšiel zo súboja zoči–voči víťazne brankár Štúrova. | Foto: Ján Lehocký

Pokúšam sa mladému autorovi odpovedať na vyššie napísané otázky: Komu? 

Nám! Skôr narodeným, alebo ak chcete, dnes už starým otcom. Zaujímavý počin mladého, začínajúceho futbalistu. Pýta sa, podľa mojej mienky aj mladších od nás dedov, možno aj vlastných otcov. Vy nechcete vedieť, ako nás baví futbal? Ako hráme? Ako rozmýšľame? Ako s nami o našom krásnom športe komunikujete? Ako nám dávate vedieť a spoznávať vaše výsledky a vaše úsilie, keď ste vy začínali s futbalom? Takých a im podobných otázok by bolo z úst našich vnúčat oveľa viac aj z iných oblastí. 

Nad čím máme rozmýšľať? V prvom rade nad sebou samými, ako sme ich naučili a ako ich učíme komunikovať o športe, so športom (v tomto prípade nad futbalom), keď chlapci samotní, ktorí hrajú v dresoch MŠK Slovan Dudince, cítia zrejme potrebu takej komunikácie. Preto radi iste aj o futbale píšu, síce cez Instagram či Facebook, lebo my, dospelí, sme ich odučili komunikovať aj o futbale analyticky, publicisticky.

Napríklad Josef Masopust (neskôr v dospelosti najlepší futbalista Európy z roku 1962) dal v svojich začínajúcich rokoch 3 góly v jednom stretnutí aj brankárovi Gilmarovi, ktorý chytal v 1959 roku za najlepší klubový celok sveta –  v tom čase brazílsky FC Santos, aby ho v dresoch Dukly Praha porazili na vtedajšom Americkom pohári.

Prečo máme vlastne - rozmýšľať? Tak vo futbale, ako i v škole, dnes skoro všetko meriame na peniaze. Dobrý výkon si všade zaslúži odmenu. Podľa mojej mienky odmena má byť všade adekvátna. Nielen vo futbale, ale za každú prácu. Ak tréneri pracujú s našimi deťmi, už len to si zaslúži, aby sa za zostavami, ktoré vedú aj v médiách, objavovali aspoň priezviská. Aj to je neformálna úcta namiesto čarokrásneho a stále málo používaného slova – ďakujem! To, čo sa deje v dnešnej dobe, presahuje rámec slušnosti, a to nielen vo futbale. Chýba hlavná motivácia pre hodnoty na celý život. 

Zápas o motiváciu pre lepší život sa odohráva v našich hlavách. Ostať pri predstavách, že stačí mať peniaze a tie budem mať za futbal práve ja, je pekná cesta do pekla. Taká isto veľká ako ponuka, že nás Facebook a Instagram naučia čítať a rozmýšľať, že v nás budú práve týmto spôsobom pestovať hrdosť na dedovizeň.

My, dedovia a otcovia, sme prijali nebezpečnú nahrávku, aby sme ju zúročili na kvalitný úder do pekla. Futbalového a životného. Aj pre vlastné deti či vnúčence. Za víťazstvá sa bojuje statočným tréningom na každom úseku našich životov. Každý to vie. Aj naše vnúčence. Tie pri futbale v dresoch Slovana Dudince nám to pripomenuli po zápase v Nových Zámkoch, ktoré tam porazili rovnako hladko, ako v týždni Štúrovo na domácej pôde. 

Len my, dospelí sme k všetkému dnes viac ako ľahostajní. Možno si skutočne namýšľame, že my budeme tí šťastlivci, ktorým sa budú hrnúť eurá z každej strany za naše zlé prístupy k životom svojim i našich detí. Možno patríme medzi tých, ktorí nám podobnými praktikami, ako je Instagram či Facebook, vtĺkajú do hlavy, že musíme byť pri futbale preto, lebo sa tam točia veľké peniaze a nám sa z nich podarí ukoristiť tiež, hádam, aspoň raz veľmi veľkú čiastku. Ale čo bude potom, ak ich nebudeme pre nevedomosť, napríklad matematiky, vedieť spočítať?

Naši dedovia nám stále prízvukovali: Ten, kto dobre a spravodlivo počtuje, aj dobre gazduje. A všetko krásnym písmom či analýzami pozapisovali do svojich vlastných kroník. Pardón?! Zabudol som, že mi vlastne v našom súčasnom futbale kroniky ani veľmi nevedieme...