Ľudská pokora. vďačnosť a zdravá sebareflexia tvoria základné piliere primárnej prevencie (3)
Úvodné foto: Neformálny úsmev, vďačné slovo o ľudskom dobre vyslovené s pokorou sú spomienkou srdca. | Foto: magnific.com, citát Jozef Mazár
Titulok tretieho článku o našom živote približovanom prostredníctvom životných pohľadov a príbehov viacerých ľudí zo slovenského vidieka neklame. Áno, ľudská pokora, vďačnosť a zdravá sebareflexia tvoria základné piliere primárnej prevencie. Znižujú totiž egocentrizmus a budujú odolnosť voči rizikovému správaniu. Súčasná mediálna osveta z úseku sociálnej patológie (napr. prevencia závislostí či agresie) sa aj tak dá posúvať od represívnych faktov k budovaniu vnútorných hodnôt. Sám som sa o tom vlastným životom prostredníctvom hrôzostrašných pádov a náročných vstávaní z vlastného bahna na sebe samom presvedčil, že Zem nepatrí človeku, človek patrí Zemi. Všetky veci spolu súvisia tak, ako krv, ktorá spája jednu rodinu. Toto však nie je môj výrok, ale moje vlastné poznanie môjho života, v ktorom sa snažím zaradiť vlastným poznaním medzi tých, ktorí pred viac ako storočím tvrdili, že keď človek pokáca posledný strom, otrávi poslednú rieku a uloví poslednú rybu, prídete na to, že peniaze sa nedajú jesť!
Na základe takto robenej osvety zameranej na pokoru a vďačnosť sa jednotlivec naučí, pravda ak to bude vo svojom živote dlhodobo realizovať, prijímať realitu, zvládať frustráciu a hľadať zmysel života. Tieto atribúty priamo znižujú náchylnosť k sociálno-patologickým javom. Zaoberanie sa samým sebou v kontexte duševnej hygieny a sebarozvoja bráni úniku k návykovým látkam, alebo patologickým formám správania, ktoré často slúžia ako kompenzácia vnútorného prázdna. Veľmi potrebnú osvetu hlavne pre verejnosť na rôznych stupňoch života robil od roku 1990 časopis Závislost, ktorý v Československu vychádzal v slovensko – česko – anglickej mutácii. Nikomu nenadbiehal, nikoho nekritizoval ale konkrétne pomáhal mnohým jednotlivcom, rodinám, školám i štátnej správe. Dokonca aj akademickej obci. Jeho obsah bol založený na pokore, vďačnosti a slušnej komunikácii naprieč viacerým európskym krajinám. Odborným garantom obsahovej kvality boli ľudia, ktorí prešli problémom závislosti a potom dlhodobo abstinovali. V jeho obsahu boli často skloňované pojmy pokory a vďačnosti prostredníctvom živých prípadov a celoživotných príkladov. Z mnohých životných postov.
V rámci penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti sú aj dnes podľa mojich skúseností a poznatkov práve vďačnosť a pokora často kľúčovými faktormi pri resocializácii a obnove sociálnych väzieb. V tomto smere existujú dokonca aj výstupy na dané témy z akademickej obce.
Je pravda, že akademická obec na Slovensku za posledné tri desaťročia vyprodukovala obrovské množstvo teórií, skrípt a konferencií. Reálny dopad týchto aktivít na bežnú prevenciu v teréne je však minimálny. Zaujímavé sú jednak uvádzané dôvody, ale chýbajú aj výkazy štátnych peňazí, za ktoré boli mnohé teórie robené. Dodať k tomu môžem na základe vlastného poznania, že teórie o ktorých je reč, sa často píšu „od stola“ pre akademické body (karenty) a neriešia skutočné potreby praxe. Akademické výstupy málokedy obsahujú konkrétne, finančne a personálne realizovateľné návody pre terén. Masový nárast absolventov sociálnej práce po roku 1990 nenasledovalo adekvátne posilnenie reálnych služieb. Peniaze smerujú do projektov a výskumov, zatiaľ čo reálna prevencia a krízové centrá živoria na okraji záujmu. Štátne koncepcie a akademické analýzy sa neustále menia s každou vládou, no v praxi chýba dlhodobý systém. Akademická činnosť je dôležitá pre legislatívny rámec, no bez priameho prepojenia na financovanie a podporu ľudí v prvej línii zostáva len na papieri. Len preto som sa po neochote reagovať na moje oslovenia viacerých čelných funkcionárov nášho štátu rozhodol napísať túto verejnú trilógiu. Pri jej tvorbe som sa opieral o tu stručne napísané i nenapísané fakty. Tými troma článkami nekričím po nikom, že toho, alebo iného treba odvolať, zato verejne volám v prvom rade o obnovenie vydávania časopisu Závislost s obsahom, ktorý je tu naznačený veľmi stručne.
Uvedomujem si pritom v plnej miere, že akademická činnosť je dôležitá pre legislatívny rámec, no bez priameho prepojenia na financovanie a podporu ľudí v prvej línii zostáva len na papieri. O prvej línii a jej podpore systémové kroky aj serióznou, koncepčnou publicistikou v tejto oblasti sú takmer nulové.
