Majster Európy Pavol Blažek: Ak chcem šport robiť poctivo, nemôžem klamať

Úvodné foto: Pavol Blažek (vpravo) v živej debate so svojim prvým trénerom Ľudovítom Žambokréthym v čase, keď ešte chodci Dudinskej päťdesiatky neprišli pred ich tribúnku. | Foto: autor článku

Napriek tomu, že moja športová publicistika je aj s Duklou Banská Bystrica spájaná najviac s futbalom, mám od detstva veľký vzťah k chôdzi. Bol to môj prvý šport, ktorý som si od ranných rokov svojej mladosti osvojil. Do dnešného dňa však neviem, koľko kilometrov som nachodil a koľko v živote nabehal. Chodiť, chvalabohu, viem a môžem, ale dnes už nie som ani amatérskym športovcom.

Pavol Blažek, majster Európy v atletickej chôdzi z roku 1990 z juhoslovanského Splitu vie, že do dnešného septembrového dňa počas svojej športovej činnosti, profesionálnej i amatérskej, nachodil a nabehal spolu 188 700 kilometrov. Z toho nachodil atletickou chôdzou 110 500 kilometrov a nabehal 78 200 kilometrov. 

Trochu odbočím, dnes sa opýtam prvoligového futbalového dorastenca, za koľko zabehne 30 metrov, resp. o koľko je na danej trati rýchlejší než jeho spoluhráči a on na mňa pozerá, na aké nezmysly sa ho pýtam, na čo mi to bude dobré? Namiesto toho aby ma upozornil, prečo to robím, keď jeho výbušnosť je na 10 metrov skrytá za osobným rekordom toľko sekúnd a toľko desatín a na 60 metrovej trati má ten jeho výsledný čas takú alebo oproti jeho spoluhráčom onakú hodnotu. Pritom tvrdí celej verejnosti, s ktorou sa o futbale rozpráva, že je ligovým dorastencom, že mu srdiečko bije pre futbal.

To športové, atletické bije v živote spomínaného majstra Európy z 28. augusta 1990, teda Pavla Blažeka, už 50 rokov aktívnej činnosti, aby o tom sám povedal aj tieto slová:  

„Šport, ak ho chcem robiť poctivo a s plnou vážnosťou, ani profesionálny ani amatérsky, sa nedá oklamať. V prípade, že si nebudem viesť poctivo denník, ktorý mi všeličo po určitej dobe prezradí, upozorní ma aj na to, čo by som nepredpokladal, bude z mojej strany iba klamaním seba samého, že športujem. Športový denník je pre športovca niečo podobné a potrebné ako pre vodiča v aute volant, spätné zrkadlo či výfuk. Dá sa kvalitne jazdiť autom, ak toto nebude mať?“ Zaujímavá Paľkova úvaha.

Keď som pracoval vo Vojenskom športovom centre Dukla Banská Bystrica ako vedúci marketingu a Paľko bol mojím spolupracovníkom, naše rozhovory sa dotýkali rôznych tém z oblasti športu i života. Preto môžem citovať Pavla Blažeka a vrátiť sa k spomenutým ME, na ktorých získal pred 30 rokmi titul majstra Európy, aj takto: 

„V Splite sa v tom čase postavilo na štart 28 pretekárov. Štartovacia pištoľ nás vyslala na trať o 17.00 hodiny a pretekali sme, keď teplomer ukazoval 29 stupňov. Pretekali sme na 2 km okruhu. Hneď od štartu vyrazili do čela Sovieti Grigory Kornev, Michael Ščennikov, Franc Kostyukevich, ja som sa za nimi pustil trochu pomalšie. Išiel som v druhej skupinke. Spomenutí nasadili tempo pod 4 minúty na km. Po štvrtom km som sa k spomenutým pripojil, asi na piatom km zostal so mnou na čele pretekov Kornev, no od šiesteho km som išiel do čela a nikoho som už pred seba nepustil. Mal som v tom čase výbornú formu. Ščenikov s Kornevom to vzdali.“

Pavol Blažek ako amatérsky bežec s bývalým skokanom do diaľky Milanom Fekiačom tentoraz zamenili bývalé tričká s logom banskobystrickej Dukly za snaživé amatérske výkony na trati banskobystrického polmaratónu. | Foto: Ján Miškovič

Olympijský víťaz zo Soulu Jozef Pribilinec už v tom čase nepretekal. Pavol Blažek vytvoril po zisku titulu majstra Európy v Splite o 2 týždne na pretekoch v nemeckom Hildesheime svetový rekord na 20 km 1:18:13. Do dnešného dňa je tento výsledný čas platným slovenským rekordom. Neprekonali ho ani také výrazné veličiny svetovej atletickej chôdzi, akými  boli a na večnosť zostanú, Jozef Pribilinec a Matej Tóth.

Kto bol a skutočne je Pavol Blažek?

Jeho tréner v najúspešnejšej československej reprezentácii z osemdesiatych rokov, Juraj Benčík, povedal: „Bol a stále je veľkým športovým i ľudským vzorom pre mládež, ale i dospelých. Nosí v sebe množstvo dobra, pracovitosti, čestnosti, zodpovednosti a svedomitosti. Má v sebe veľa pokory. Nikdy z neho nesršalo predvádzanie sa, že je skutočným majstrom svojej športovej disciplíny. Porážal však napriek tomu aj olympijských víťazov. V Splite napríklad skvelého Poliaka Korzeniowského.“

Aj po tridsiatich rokoch sa k úspechu Pavla Blažeka, ktorého priviedol k atletickej chôdzi tréner Ľudovít Žambokréthy, slovenské médiá pretekajú približovaním návratov, spomienok na túto veľkú udalosť. Právom a je chvályhodné, že to robia. Preto si už mnohí znova po čase mohli oživiť, čo o ňom vtedy, tesne po pretekoch, povedal československý rozhodca, ktorý pôsobil vo vtedajšom splitskom rozhodcovskom zbore:

„Blažek šiel najtechnickejšie zo všetkých, jeho štýlom sme sa riadili pri nasadzovaní prísnosti kurzu.“  Slová Ladislava Moca, ktorý tiež pôsobil v Armádnom stredisku vrcholového športu Dukla Banská Bystrica po jeho vzniku ako tréner, majú v odborných kruhoch atletickej chôdze stále vážny kurz. Ide predsa o bývalého československého atléta, olympionika, reprezentanta v atletickej chôdzi na 20 km a 50 km. Ten v rokoch 1952 až 1965 patril k špičke uznávaných pretekárov sveta, ktorý dokázal prekonať počas svojej kariéry 4-krát svetový rekord.

Preto bude zaujímavé sledovať a načúvať slovám tých, ktorí sa zídu v piatok 4. septembra 2020 do priestorov reštaurácie Atlét na banskobystrických Štiavničkách. Tam budú znova oživované otázky typu: Ponúkol Pavol Blažek prostredníctvom športu a zároveň získal niečo zvláštne, výnimočné keď sa práve športu odovzdal na celý život? Ako žije v rodine so športom, ktorému sa upísal, teraz, keď mu pribudli skúsenosti starootcovské? Cíti sa napriek veku mladý? Kam chodí pre pokoj, ktorým sa prezentuje na verejnosti i vo svojom vnútri ? Čím boli a zostali pre neho Ľudovít Žambokréthy, Ladislav Moc, Juraj Benčík, Jozef Pribilinec, Poliak Róbert Korzeniowski, Nemec Weigel, Talian Damilano, alebo ďalší naši reprezentanti Československa s logom Dukly - Jozef Sabo, Roman Mrázek, Pavol Szikora, Josef Macek, Eužen Zedník, Peter Kočok, Miloš Bátovský a ďalší? A čo pre neho znamená aj v súčasnosti svetoznáma Dudinská päťdesiatka?

Takže už aspoň trošku cítite, prečo práve tieto riadky? Mám jednu výhodu. Nebol som, nie som a nebudem previazaný ako publicista pupočnou šnúrou, aby sa na stránkach médií objavovali za každú cenu senzácie, často aj nechutné. Budem sa držať bokom tak od intríg futbalových, ako i atletických alebo tých z bežného života. Také, žiaľ, často dnes prichádzajú nielen z krčiem či od pivných debát, ale, žiaľ, aj z miest zdanlivo vznešenejších. Často sú servírované v rukavičkách hlavne zo snobského prostredia namiesto vône piva či smradľavého alkoholu.

Stretnutie Pavla Blažeka so svojimi športovými priateľmi nebude iste o svete slávy, moci a peniazoch, ktoré úhorovite prenikajú prostredím, v ktorom idiotom davov hrozí povestná „nemoc z ožiarenia“, na ktorú sa nabaľujú ľudia a javy samotné ako hmyz na mucholapky. Nie, nechcem a svojou publicistikou ani nebudem tieto javy úplne ignorovať. Odmietam však týmto nástrojom zatemňovať ľudské mozgy hnusom, spormi, závisťou, nesvornosťou, nežičlivosťou a propagáciou vyvolených pre súčasné škodlivé praktiky dnešného sveta, teda javy príznačné aj pre súčasné slovenské prostredie. Vážim si to cenné, všetko cenné, vyčnievajúce a nadčasové.

Nebojím sa napísať, že nadčasovosť potreby životných hodnôt Pavla Blažeka a jeho športové úspechy boli motiváciou rozoslať tieto riadky do viacerých čitateľských prostredí. Na uvažovanie a hlavne potrebné konanie a uplatňovanie v našich každodenných životoch.