Naši Slováci v cudzine, alebo lepšie, ako sa tam presadili pri športe

Úvodné foto: Hlavný rozhodca stolnotenisového zápasu družstiev, Ing. Karol Židuliak ( na snímke vpravo) pri plnení svojich povinností tesne pred začiatkom stretnutia. | Foto: archív K. Židuliaka

Pozeral som sa na fotografiu dedinských futbalistov zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. Nechýbal na nej ani Ing. Karol Židuliak, ktorý úspešne ukončil vysokoškolské štúdium v Prahe. Fotografia sa mi dostala do rúk v našom najmenšom kúpeľnom mestečku – v Dudinciach, skutočnej oáze zdravia a ticha. 

Bol na nej človek, ktorý hrával futbal na Honte a odtiaľ prakticky naštartoval svoj život v športe, ale aj pri športe, presnejšie svoju budúcnosť v ňom. Karol Židuliak si ju vytváral a vytvoril. Zaujímavým spôsobom. Už v rannej mladosti sa prezentoval v neďalekom Zvolene ako organizátor stolného tenisu, ktorý spočiatku sám hrával. 

Pamätníci potvrdili, že štvorhru hral vo Zvolene aj s Ing. Štefanom Barcíkom, ktorý brúsil svoje prvoligové ostrohy v tričku a za stolom so stolnotenisovou raketou v Krupine. Tam, odkiaľ sa predral až na stolnotenisový Olymp, vo svetovom stolnom tenise, napríklad Vladimír Miko. 

Karol nie raz prostredníctvom našej viacročnej mailovej komunikácie spomenul Vlada, nie len ako majstra sveta, ale tiež ako seriózneho športovca, kvalitného reprezentanta našej krajiny. Napriek dlhým rokom, ktoré prežíva v kanadskom Vancouveri nezabudol ani na Maca Miku z Krupiny, dnes už nežijúceho, ale ani na Vila Sýkoru, Jozefa Šataru, Karola Korbela,  Laca Gáspára zo Šiah a ďalších. V jednom liste mi Karol píše, aby som ho pri tvorbe jeho portrétu citoval prostredníctvom dvoch príbehov, ktoré popisuje takto: 

“Príbeh prvý - para atléti sú veľkou inšpiráciou pre nás všetkých a vzorom pre mládež.

Veľmi krátky popis príbehu. Na jednom turnaji, nepamätám presne či to boli Paraolympijské hry, alebo Para Pan-American Hry, ale okrem stolného tenisu, kde sme pôsobili ako rozhodcovia, sme sa išli pozrieť na atletiku. Štart na 400 m hladký beh. Asi 50 - 70 m pred cieľomom jeden bežec spadol. Všetci ostatní už boli  v cieli, ten sa pozbieral, chytil do ruky svoju umelú nohu (od kolena) a dohopkal pomaly na jednej nohe do cieľa. Počas celého tohto diania všetci na štadióne vstali a tlieskali. Keď som sa pozeral vôkol seba, mnohí mali slzy v očiach, ja tiež. 

Vtedy som si povedal, že sa nebudem sťažovať pre bolenie hlavy, alebo zubov a že urobim všetko pre to, aby som pomáhal na turnajoch pre telesne postihnutých. Za to moja bohatá činnosť v tejto oblasti.  

Príbeh druhý: Nerobiť si veľké starosti, keď nás stretne niečo zlé v živote. Niekedy aj zlé veci môžu byť nakoniec prospešné. Priklad - moje začiatky v Kanade. Hoci som bol v ČSSR národným rozhodcom, začínal som v Kanade ako klubový rozhodca. Pomohlo mi to nielen v stolnom tenise, ale aj v osobnom živote. Naučil som sa v Kanade rýchlejšie anglicky. 

Čo k tomu dodať?: Stolný tenis pre telesne postihnutých (para stolný tenis) je  jednou z oblastí, na ktorú má právo byť za odvedenú svoju prácu,  Karol, mimoriadne hrdý. 

Keď videl, že je potrebný, a mohol skutočne pozitívne ovplyvniť kvalitu podujatí, nikdy nechýbal. Karol bol v správnom čase na správnom mieste, aby začal svoje spojenie s para stolným tenisom. 

V roku 2001 bol na Para Pan-American majstrovstvách v Buenos Aires ako rozhodca. Keď Raul Calin, šéf hlavných rozhodcov na tomto podujatí požiadal Karola, aby nastúpil ako zástupca hlavného rozhodcu po tom, čo sa dozvedel, že Karol je medzinárodne uznávaným hlavným rozhodcom, Karol pozvanie bez váhania prijal. To bol začiatok mnohých rokov spolupráce s Para stolným tenisom (PTT). 

Karol Židuliak v drese Slovana Dudince. Túto fotografiu už v roku 2020 Región Hont zverejnil pri inej športovej publicistike. Dnes je umiestnená aj v archíve Združenia pre šport, kultúru, turizmus a medzinárodnú spoluprácu. | Foto: archív K. Židuliaka

Bolo to ešte predtým, ako sa PTT pripojil k  Medzinárodnej federácii stolného tenisu (ITTF). Nie je tajomstvom, že na turnajoch PTT chýbali v mnohých prípadoch kvalifikovaní rozhodcovia. Mnohí rozhodcovia si iste pamätajú, že organizátori pomerne často pozývali divákov z tribún, aby pomohli s rozhodovaním. 

Od tohto prvého podujatia bol Karol pozývaný na mnohé turnaje PTT ako hlavný rozhodca, alebo zástupca hlavného rozhodcu. Od roku 2006 do roku 2011 bol technickým riaditeľom PTT a ITTF. V tom čase pôsobil vo výbore, ktorý dohliadal na zlučovanie pravidiel PTT s pravidlami ITTF. Tiež sa kvalifikoval ako technický delegát (TD) na turnajoch PTT a bol technickým delegátom na mnohých turnajoch PTT v Južnej Amerike, USA a Európe. Karol sa posledného turnaja PTT zúčastnil ako technický delegát v Buenos Aires v decembri 2018. Dobrovoľníctvo pre PTT sa mu určite veľmi páčilo, pretože športovci a tréneri na Para podujatiach vytvárajú atmosféru pozitivity, ktorá na iných podujatiach nie je vždy zrejmá.

Pán Joe Fisher, manažér komisie rozhodcov pri stole a hlavných rozhodcov pri TTCAN pri odchode Karola Židuliaka z aktívnej rozhodcovskej činnosti  povedal: 

„Karol Židuliak oznámil svoj odchod z medzinárodnej činnosti 24. mája 2021. TTCAN mal s Karolom obojstranne výhodný vzťah posledných 40 rokov v Kanade. Predtým bol, Karol, národným rozhodcom pri stole a národným hlavným rozhodcom v Československu. Karol pôsobil nielen ako rozhodca pri stole a hlavný rozhodca na najvyšších úrovniach, ale viedol aj rozvoj rozhodcov v Britskej Kolumbii, v Kanade a aktívny bol v tejto oblasti aj v iných končinách sveta.

Po príchode Karola a jeho rodiny do Kanady mu povedali, že musí začať skúškou klubových rozhodcov, hoci už bol národným rozhodcom pri stole a hlavným národným rozhodcom v Československu, v krajine mnohých majstrov sveta v dávnejšej minulosti. Netešil sa z toho, ale proces nakoniec dopadol pre Karola veľmi dobre. Angličtinu sa naučil oveľa rýchlejšie a všetky skúšky od klubového rozhodcu pri stole až po Blue Badge Umpire (Modry odznak rozhodcu pri stole) zložil na prvý pokus. Karolovi to pomohlo aj v osobnom a pracovnom živote.“

Prečo taký spôsob propagácie? Aj preto, že takých osobností v svetovom športe má Slovenská republika v zahraničí oveľa viac. Oprášiť túto robotu ich samotných na sebe samých znamená lepšie pochopiť a vnímať neúspechy našich športových odvetví a jednotlivcov v nich prizmou konkrétnych faktov a argumentácií, aby doterajšie klišé prostredníctvom tajuplných výhovoriek nedostávali v slovenskej publicistike priestor. Ľahostajné prístupy k publicistike pravdy o športe a zo športu nesmú vyhrávať zápas prostredníctvom biznisu nad skutočnými hviezdičkami svetových šampionátov a OH s rodokmeňmi zo Slovenska. Alebo, aby som sa pri svojej vyše päťdesiatročnice rozhovorov s legendami zo športu a pri športe na takom verejnom fóre, predsa len mýlil?... 

Svetový šport, ten skutočne prosperujúci vo vyspelom svete pozná nielen svoje veľké hviezdy, ale aj hviezdičky, ktoré si cenia ľudia z rôznych krajín a viacerých kontinentov.

Jozef Mazár