Od štedrovečerného stola
Vianoce, najkrajšie a najväčšie kresťanské sviatky v roku, ktoré sa slávia v mnohých krajinách sveta. Každá krajina má svoje tradície a zvyky. V posledných rokoch sa u nás rozmohol trend amerických Vianoc. Všade samé svetielka či namiesto Ježiška Santa Claus. Je pekné, že dávame priestor novým zvykom, no nemali by sme zabúdať ani na tie slovenské. Práve tie by som vám chcela priblížiť v tomto článku.
Vianoce sa u nás začínajú sláviť na Štedrý deň, 24. decembra. Od rána sa drží pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy, kedy začína slávnostná štedrovečerná hostina. Tento zvyk dodržiavali už naši predkovia a symbolicky sa spája s narodením Ježiška, ktorý prišiel na svet práve s východom prvej hviezdy. Aby malé deti vydržali celý deň nejesť, sľubovalo sa im, že ak vydržia do večera nepapať, uvidia zlaté prasiatko alebo zlatú hviezdu.
Cudzia žena nemohla vstúpiť do domu a zlým znamením bolo, aj keď si niekto niečo potreboval požičať. Kto v tento deň ráno ešte pred jedením kýchol, znamenalo to, že sa mal dožiť vysokého veku. Črepy v tento deň zase predpovedali nešťastie a rovnako sa nesmela zavesiť opraná bielizeň, lebo sa verilo, že ten komu patrí, čoskoro umrie.
Vianočný stromček
Bez neho si už nevieme predstaviť žiadne Vianoce. Kedysi však nebol súčasťou tradičných vianočných zvykov. Medzi tie patrili vence z čačiny a slamy, ktoré viseli zo stropu. Prvé vianočné stromčeky sa na Slovensku začali ozdobovať až v 18. storočí a táto tradícia k nám prišla z Nemecka. Ozdoby boli jednoduché a zároveň tie najvzácnejšie, čo v domácnosti mali: jabĺčka, orechy, medovníčky, rôzne ručne vyrobené papierové ozdoby a sviečky.
Štedrovečerná večera
Práve s ňou sa spája najviac zvykov a tradícií, ktoré sa dodržiavajú dodnes. Ešte pred začiatkom večere sa pod obrus dala šupina z ryby alebo peniaze, čo malo zaručiť ich dostatok v budúcom roku.
Štedrá večera bola odjakživa rodinnou záležitosťou. Na začiatok sa všetci spolu pomodlili a potom gazdiná dala každému strúčik cesnaku, aby boli v budúcom roku všetci zdraví. Hlava rodiny potom rozkrojila najkrajšie jablko, ktoré sa vždy krájalo na polovicu. Ak sa po prekrojení z jadrovníka vytvorila hviezda, znamenalo to šťastie a zdravie, ak kríž, potom rodinu čakala choroba alebo dokonca smrť. Gazda potom jablko rozkrájal na toľko častí, koľko bolo členov rodiny a každému dal po kúsku. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý člen, ako kúsky tvoria celé jablko.
Na stole nikdy nesmeli chýbať oblátky s medom, ktorými sa začínala štedrá večera. S medom sa tiež robil krížik na čelo.
Polievka sa jedla kapustová, no niekde sa podávala aj šošovicová či hrachová, pretože tieto strukoviny symbolizovali blahobyt, teda toľko peňazí ako šošovice či hrachu v hrnci. V minulosti tvorili štedrovečerné hodovanie viac jedlá z múčnikov, ako napr.: opekance, šúľance, na rôzny spôsob pripravené pirohy, buchty. Zemiakový šalát a ryba sa dostali do povedomia viac až s príchodom kresťanstva.
Štedrý večer bol vždy opradený rúškom tajomstva a povier. Od stola by sa nemalo vstávať a obsluhovať nemala gazdiná, ktorá vlastnila sliepky, aby kvočky nevstávali z nevysedených vajec. Na stole mal byť prestretý o jeden tanier a príbor navyše, pre pocestného alebo ako úcta zosnulému členovi rodiny.
Po večeri sa rodina opäť pomodlila a najstarší člen rodiny sa poďakoval Bohu za jedlo a pitie, ktoré im doprial.
Vianočné darčeky
Dnes sa naše stromčeky pod záplavou darčekov priam rozplývajú, no v minulosti ich pod ním veľa nebolo. Vlastnoručne vyrobené a s láskou, také boli darčeky pod stromčekom v minulosti. Mnohokrát vyrezávané hračky, riad či upletené ponožky a šály boli tým pravým prekvapením pod stromček. V niektorých bohatších rodinách, okrem tých vyrobených darčekov, dostali deti zošit či nejaké pastelky, ktoré im museli vydržať celý rok.
Rozprávajúce zvieratá
Bývalo zvykom piecť z vody a múky figúrky domácich a hospodárskych zvierat. Tie potom gazda zavesil nad chliev, stajňu, kurník i psiu búdu, aby zvieratá v novom roku dobre prospievali. V niektorých obciach bolo tiež zvykom, že gazda na Štedrý deň urobil cesnakom nad dvere do maštale krížik a zavesil nad ne zelenú halúzku, aby ochránil zvieratá pred strigami.
Zo Štedrovečerného stola sa nič nevyhadzovalo a odkladali sa aj odrobinky, ktoré pomáhali, keď ochorel dobytok. Myslelo sa aj na statok v maštaliach a chlievoch. V tento deň dostali lepší pokrm. Zvieratá zas na oplátku rozprávali ľudskou rečou. Kto mal trpezlivosť a ostal okolo polnoci v maštali, mohol sa vraj všeličo dozvedieť.
Vianočné pečivo
Magická moc sa pripisovala aj pečivu. Gazdiné na Štedrý deň ráno ešte pred svitaním piekli vianočné pečivo. Podľa tradície muselo byť hotové ešte pred východom slnka a čo bolo ešte dôležitejšie, muselo byť hotové ako dar pre koledníkov. Po vymiesení cesta si gazdiná poutierala ruky o ovocné stromy, aby dobre rodili a často sa z tohto cesta dávalo aj sliepkam, aby dobre znášali vajcia.
Vo vianočných obradoch malo pečivo mimoriadny význam. Dostatok pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v budúcom roku.
Tradícia betlehemcov
Po Štedrej večeri spravidla chodili po domoch betlehemci, ktorí zvestovali o narodení Božieho syna a vinšovali jednotlivým rodinám všetko dobré. Hlavnou postavou v betlehemskej hre bol Anjel v bielom rúchu, ktorý niesol betlehem. Ďalšími postavami boli traja pastieri – Bača, Fedor a Stacho. A posledným bol obávaný Kubo, alebo inak Starý pes, ktorý nosil strašidelnú masku a desil ľudí.
Hra začínala príchodom Anjela, ktorý zazvonil na zvonček a vypýtal si od domácich povolenie na vstup do domu. Potom nasledoval monológ všetkých zúčastnených postáv, scéna na salaši, zvestovanie narodenia Krista, ofera v Betleheme a nakoniec záverečné vinše domácim pred odchodom.
Vinšovalo sa, aby bola na budúci rok bohatá úroda, a aby z domu šťastie a zdravie neodišlo. Vinše mali väčšinou ustálenú formu s niekoľkými výstižnými veršami: ,,Vinšujem vám na tieto sviatky šťastie, zdravie, hojné božie požehnanie, na poli úrody, v stodole plnosť, v komore hojnosť, v pitvore svornosť, v izbe lásku, úprimnosť a na dietkach radosť, aby ste boli veselí ako v nebi anjeli.“
Čo dodať ešte na záver? Snáď vám len zaželať, milí naši čitatelia, krásne a požehnané vianočné sviatky, plné radosti, zdravia a pokoja. Nech budúci rok prinesie všetkým viac lásky, viac istoty a viac spoločných chvíľ s priateľmi a rodinou.
