O začiatkoch hokeja v Šahách a okolí z pamätí Alexandra Harnu (1)

Ľudský život pozostáva zo snov, myšlienok, ktoré sa mnohým aj podarí naplniť. Gustovi Socháňovi, kamarátovi z detstva, športovcovi, folkloristovi, vysoko váženému človeku, ktorého sen napísať a vydať knihu o krátkej histórii  hokeja Šiah sa žiaľ nesplnil. Osud to ináč zariadil. V 2022 nás po krátkej chorobe navždy opustil. Do poslednej chvíľky svojho aktívneho života zbieral a odkladal fotky, novinové články, spomienky a zážitky ľudí spojených s hokejovým dianím v našom meste a širokým okolím. Prenechal  to nám kamarátom, spoluhráčom, pamätníkom, aby sme túto ušľachtilú myšlienku dotiahli do konca a splnili jeho sen.

Pre  tých, ktorí  sa   zaujímajú  o   počiatky hokeja Šiah,  generácia   tých,  ktorí  dospievali  v 60-tych rokoch  a bola  svedkom  pohybov  v našej  spoločnosti  a vo  svete,  ovplyvňujúcich  jej  záujmy,  rozhodnutia  a  činy  smerujúcim  k založeniu  organizovaného  hokejového  oddielu, riadeným  SZ  Ľadového   hokeja,  namiesto  živelne,  spontánne  vedenom  hokejovému  dianiu,  v našom  meste. Podať   ucelený  prehľad  pre  chýbajúce  písomné  pramene  a neúplné údaje  by  bolo  nad  moje  sily,  tak sa  spolieham  na  svoje  spomienky.

Som jedným z tých, ktorí majú tú česť takto vzdať hold Gustovi, ikone hokeja Šiah, a podeliť sa s čitateľom retrospektívne s mojimi  spomienkami venovaným vzniku oficiálne registrovaného ľadového hokeja v Šahách. Užívam si dôchodok od roku 2013. Od roku 1975 do roku 2023 som bol zamestnaný na Gymnáziu v Šahách s aprobáciou Telesná výchova a Anglický jazyk. V školskom roku 1996/97 som učil na strednej škole South Gate High School v Los Angeles v rámci programu Fullbright. Od roku 1994 do roku 2023 som bol členom ISF (Medzinárodná federácia školského športu) ako aj členom SAŠŠ (Slovenská asociácia športu na školách) vo futbalovej komisii. Ako hráč, venoval som sa futbalu, hokeju a tenisu. Počas niekoľkých rokov som vykonával trénerskú činnosť v mládežníckom a seniorskom futbale.
 K hokeju som sa dostal v ranom detstve. V zime loptové hry išli bokom (chýbali nám telocvične), pokiaľ išlo o športovú aktivitu, boli sme vydaní napospas vrtochom počasia. Ozajstná zima bola vtedy, keď sme mali dosť snehu na sánkovačku a ľadu na korčuľovanie. Umelé klziská neboli a tak príroda  sa musela postarať o zabezpečenie ľadu. Naša  životodarná rieka Ipeľ každý rok pravidelne vystúpila z koryta a keď k tomu udreli tuhé mrazy, vznikli obrovské, niekoľko kilometrov dlhé ľadové plochy na celom Poiplí. (Ipeľ nebol vtedy ešte zregulovaný).Tie sa rýchlo zaplnili nedočkavými korčuliarmi a hokejistami, ktorí často riskovali, že sa preborí pod nimi ľad. Všetci sme boli toho svedkami, niekedy aj sami vyskúšali, aký je to pocit vykúpať sa v studenej vode. Našťastie k fatálnym následkom nikdy podľa našich vedomostí nedošlo. Chodil som na ľad s mojimi tromi bratmi a  s kamarátmi, ale som stretol aj veľa nových tvár,í z ktorých sa stali neskoršie kamaráti vďaka hokeju.

“Zimná sezóna obyčajne vydržala 2-3 mesiace. Začiatkom 60-tich rokov minulého storočia podmienky pre udržateľnosť ľadu boli veľmi priaznivé. Všade na okolí sa hral hokej denne až do zotmenia, v sobotu, v nedeľu a cez prázdniny od rána do večera. Takýto obraz bol spoločný pre celý región Poiplia ako aj Štiavnice. Denne sme sa stretávali, väčšinou tí istí chlapci, postupne sme si začali uvedomovať svoje hokejové schopnosti, objavila sa v nás túžba zmerať si sily s rovesníkmi odinakiaľ. Keďže sme sa schádzali pravidelne vo veľkom počte na ľade a všetci sme prejavili záujem hrať aj proti niekomu inému, ako stále proti tým istým z vlastných radov, myšlienka založiť amatérske hokejové mužstvo žiackej kategórie sa stala realitou. Písal sa rok 1963. V našom meste sa založili simultánne 2 hokejové družstvá žiackej vekovej kategórie. Bolo to družstvo „Mesto“, ktoré malo svoj „domovský stánok“ pod cintorínom a družstvo „Homok“. Homočania,  ku ktorým patril aj Gusto Socháň sa schádzali na štrkovisku, zvanom „Šoderoš“, kde sa v  50-tich rokoch ťažil štrk, v dôsledku čoho vznikol závod Prefa na výrobu betónových dlaždíc a pre nás veľké jazerá, ktoré sa v zime premenili na ľadové plochy. Veľmi populárne bolo aj jazero pod mostami, kde sa nás obyčajne zišlo najviac .