Foto: archív Športlandia.sk
Úvodné foto: Preč sú časy, keď sa napríklad takto chlapci v dorasteneckých dresoch vtedy armádnej Dukly Banská Bystrica tešili z víťazstiev na významných a kvalitne obsadených zahraničných turnajoch vyspelého futbalového sveta. Tento záber je z Nemecka. Vtedajší úspešný mládežnícky tréner Dukly Banská Bystrica, ale i viacerých československých mládežníckych reprezentačných výberov, Peter Benedik, na turnaji v Dudinciach tiež prítomný okrem iného povedal:
„Ak sa nebudeme všetci zainteresovaní zaoberať konkrétnymi prípadmi riešenia problémov pre futbal malých klubov, veľké výsledky z pohľadu tak klubovej, ako i štátnej reprezentácie sa nedostavia. Len poctivou robotou možno vybudovať slávny a úspešný futbalový dom Slovenskej republiky v teritóriu medzi najúspešnejšími v Európe či vo svete. Pevné základy sa robia vždy dole, nie pri hviezdach nebies.“
Futbal. Táto najpríťažlivejšia kolektívna hra pre státisíce ľudí, nestráca svoje čaro ani v čase sústavných informácií a udalostí s COVIDom - 19. Vďaka najchýrnejším interpretom futbalového umenia, ktoré nám v plnej šírke približujú aj rôzne druhy médií, futbal sa stal majetkom nás všetkých. Zvlášť pre tých, ktorí mu desaťročia fandíme a vieme oceniť širokú škálu hodnôt, ktorú nám ponúka.
Presvedčili sme sa o tom aj na kvalitných futbalových hracích plochách ŠK Slovan Dudince v túto nedeľu, kde štyri vidiecke kluby Balog nad Ipľom, Hontianske Trsťany, Túrovce a domáceho Slovana Dudince hrali „O pohár primátora mesta.“ Samotný primátor PaedDr. Dušan Strieborný pre Región Hont v čase tohto vydareného podujatia povedal:
„Patrí sa poďakovať všetkým, ktorí dotvárajú túto krásnu kulisu dnešného futbalovo–spoločenského podujatia. Víťazí tu spájanie sa ľudí pre krásu futbalu, oddychu a výmeny skúseností. Dnes vidiecke kluby zápasia aj vo futbale s nie najlepšími ekonomickými podmienkami, motivačné prvky sú dôležité hlavne pre mladú generáciu aj v tomto populárnom športe.
Takmer 400 prítomných, medzi ktorými sú iste aj kúpeľní hostia, ale i priaznivci futbalu z viacerých oblastí nášho Hontu, akoby chceli svojou účasťou povedať, že futbal je významný fenomén pre vzájomné dobré spolunažívanie. Osobne ma potešila účasť napríklad starostu Želoviec Štefana Rimaja, ale i prezidenta FK Hatvan z Maďarska Zoltána Ofellu, či aktívne zastúpenie médií, ktoré akoby chceli zdôrazniť, že súťaže sa blížia, hlavne tie naše, domáce by sa mali niesť v duchu fair–play.“
Samotní aktéri na futbalovej tráve zanechali počas jednotlivých súbojov dosť svojho úsilia, aby odviedli čo najlepšie výkony. Samozrejme, nie všetkým sa herne darilo rovnako. Turnaj po zásluhe vyhral favorizovaný celok hrajúci piatu ligu – Balog nad Ipľom, ktorý vo finále porazil domáce Dudince 2:1. Aj toto stretnutie poskytlo pozorovateľovi viaceré klady a upozornilo aj na nedostatky či úlohy, ktoré pred štartom na jednotlivé mužstvá čakajú.
Túrovce podľa očakávania vyhrali s Hontianskými Trsťanami stretnutie o tretiu priečku. Nás v tomto zápase okrem pekných gólov zaujalo, že v zostave Hontianskych Trstian sa objavil aj 53-ročný bývalý futbalista I. SNFL z dresu vtedajších Levíc – Ján Čerba, ktorý hral spomenutú náročnú súťaž plných 10 rokov. O futbalovej sile Levíc hovorilo viacero dobrých umiestnení v konečnej tabuľke vtedajšej súťaže, kedy Levice trénovali Anton Hrušecký, Jozef Jankech či ďalšie významné futbalové a trénerské osobnosti nielen československého futbalu. Levice hrávali súťažne v tom čase viac ako dôstojnú úlohu napríklad s Trenčínom, Nitrou, Ružomberkom i ďalšími súčasnými prvoligistami.
Nevieme, prečo nám pri hodnotení tohto podujatia prebiehali mysľou i slová jedného z veľmi kvalitných učiteľov pri futbalovom mikrofóne, pána Karola Poláka. Rád ich registroval a snažil sa ich uplatňovať vo svojej praxi v čase rôznych futbalových analýz nie jeden z mnohých redaktorov. So spomenutým velikánom žurnalistického slova o futbale sme viacerí absolvovali množstvo rozhovorov. Ktovie, ako by samotný Karol Polák ohodnotil tento turnaj, alebo ako by zareagoval napríklad na nezmyselné baráže v dlhodobých súťažiach, keď futbal má krásne pravidlo fair–play.
Práve toto pravidlo v našom slovenskom futbale na rôzne spôsoby nielen v skončenom futbalovom ročníku jeho organizátori prinajmenšom zneuctili. Dokonca už v dorasteneckých súťažiach. Waterloo našich slovenských extrémností zvyknú mnohí zvaľovať na COVID 19. Namiesto toho, aby sme pre krásu a rozvoj futbalu robili užitočnejšie veci.
V redakčnom bloku máme zapísané slová Karola Poláka ešte z čias, keď s pánom reportérom Gabom Zelenayom chodievali na turnaj vidieckych futbalových jedenástok do Žabokrekov pri Martine. V jednom ročníku, začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia, práve Karol Polák okrem iného povedal:
„Futbal mal, má a bude mať svoje problémy. Máva ich pravidelne aj bežný život. Preto futbal potrebuje a stále bude potrebovať kvalitné médiá, teda rozhlas, televíziu a médiá printové, ktoré budú sústavne konštruktívne komunikovať so zväzmi a klubmi aj na tie najpálčivejšie témy. Ak tomu tak nebude, zväzy a funkcionári si takú prácu vážiť nebudú, budú síce ponúkať podobnú, ale žurnalisticky neprofesionálnu, sa stále viac budú dostávať do situácie, kedy budú potrebovať veľa času na svoju obranu než na útok. Ak sa tak stane nebude to dobrá situácia pre náš futbal. Ani pre zväzy, ani pre funkcionárov, ani pre médiá.“
Mnohí mladší od novín sme netušili, že sa takej situácie dožijeme. Karol Polák povedal aj vyššie citovanými slovami veľa pravdy.
Na základe našich rozhovorov nielen s ním, ale i s mnohými funkcionármi, futbalistami, fanúšikmi, futbalovými rozhodcami i novinármi sa pokúsime dotknúť dvoch z viacerých otázok, ktoré by mali sledovať všetci zainteresovaní s plnou vážnosťou a zaujať k nim jednotné stanovisko. Podaktorí z vyššie uvedených o tom totiž rozprávali aj na turnaji v Dudinciach.
Dnes sa veľa rozpráva o technike a jej využívaní pri futbalovom rozhodovaní. Áno, isto si všetko vyžaduje stály pohyb, doplnky a zmeny. Ani futbal v tomto smere nebude nikdy výnimkou.
Prečo však za základ futbalovej kvality nepovažujeme v Slovenskej republike domáce súťaže? Máme na mysli ich rešpektovanie danými predpismi prijatými pred každej začiatkom. Na každom stupni. Od prvej ligy až po žiacku súťaž v okrese. Prečo nerešpektujeme termíny, organizáciu a ducha tejto krásnej hry?
Pristavme sa pri termíne fair–play. Za fair–play nemôže nikto, kto len trochu nechce futbalu škodiť, aby menil základné – prvý nepostupuje, posledný nevypadáva! Prečo je tomu tak naznačil svojou výpoveďou funkčne a pravdivo aj spomínaný Karol Polák.
Všade, kde povyšovali vlastné múdrosti a futbalové nezmysly nad vopred odkonzultované a pred súťažami prijaté pravidlá a uviedli ich do praxe, na to doplatili. Futbal nepozná termín funkcionárske hviezdy! Pozná ľudí, ktorí presadzujú vo futbale kvalitu a druhú skupinu tých, ktorí používajú futbal pre vlastný „biznisový“ prospech. Na spomenutom turnaji bola tak zo strany funkcionárov, ako i trénerov či hráčov spomínaná a v centre pozornosti hlavne kvalita hry.
Ale počuli sme aj niečo iné. Napríklad, že ten alebo onen, a to sa nám stalo aj pred jedným dorasteneckým prípravným zápasom, zariadi, len čo príde z dovolenky, aby bola I. dorastenecká liga rozšírená, lebo... „Áno, súhlasím. Systém s bohatými a „chytrákmi“ na čele funguje už historicky v rôznych obdobiach, až kým sa nezrúti. Kým je dostatočný počet naivných, zbabelých a idealistov, ktorí také systémy živia a ospravedlňujú všeobjímajúcimi frázami, po okraji existujú aj takto živené pravdy.“ Znova iba citujeme časť z vyjadrenia jedného čitateľa, mimochodom, dnes už roky odsudzujúceho slovenské futbalové praktiky .
Až keď postupne začnú chýbať kvalitní futbalisti, rozhodcovia, tréneri a talentované deti hľadajúce prostredníctvom rodičov iné aktivity, len nie zdraviu i národu škodiace, také, kde funguje férovejší systém, sa zvykneme aj my v našich zemepisných šírkach zbadať a možno už potom prestane fungovať systém stádovitosti či výberu „všemohúcich“. Za akú cenu sa to však stáva, nad tým radšej neuvažujeme...
A čuduj sa svete, desaťročia nemáme u nás v Slovenskej republike v žiadnej kategórii futbalistov medailových nositeľov z OH, ME, MS. Treba lepšie príklady? Múdrych sme od futbalu „plánovite“ povyhadzovali oveľa skôr. Už dnes nemáme možnosť vidieť rozhodovať kľúčové zápasy špičkových klubových mužstiev Európy rozhodcom – Slovákom, tak ako tomu bolo za čias Vojtecha Christova či Ľubomíra Micheľa.
Ešte šťastie, že futbalová Európa ocenila vysoké kvality odbornosti i človečinu u docenta Jozefa Vengloša a urobila ho čestným prezidentom Únie európskych futbalových trénerov. Aj také debaty viedli na turnaji podaktorí znalci a pozorovatelia futbalu.
Druhé zastavenie:
Chceli by sme sa vrátiť aj k podaktorým futbalistom. K tým hviezdnym, ktorí si aj u nás veľmi rýchlo osvojili slávu filmových a speváckych hviezd. Možno aj preto, lebo v návale slávy cez médiá pozabudli, že im tú slávu priniesol kvalitný svetový futbal a dvaja, traja skutočne v profesionálnom svete uznávaní futbaloví licenční agenti FIFA, ktorí si všimli kvalitnú prácu ich trénerov i možnosti ich zahraničného napredovania v kvalitných kluboch.
Viac raz sme viacerí vypočuli rozhovory takých hviezd. Boli otrasné! Často aj používaným slovníkom. Pripadalo nám to, ako by sme počúvali rozhovory náčelníkov nejakých silných kmeňov, mysliacich iba na seba. Niektorí chcú len slávu a peniaze pre seba. Toto tvrdíme aj v prípade slovenského hokeja. Už vonkoncom nechcú, možno ani nevedia, zobrať na seba zodpovednosť v kvalitnej práci pre deti a mládež.
Čo s týmto príspevkom sledujeme? Blíži sa štart nových futbalových súťaží v ročníku 2020/2021. Aj v Dudinciach vedenie MŠK Slovan Dudince robí všetko pre fair–play súťaženie. Na viacerých stupňoch. Bude nanajvýš chybné, ak hráčov v takých návykoch, ktoré iba íverovite približujeme, v takých smerovaniach v kluboch podporujú aj funkcionári či ich tréneri, ba dokonca i ľudia, ktorí si často hovoria novinári.
Takými spôsobmi pri futbale desaťročia zabíjame čestnosť, obetavosť, úprimnosť, múdrosť ľudí, ktorí chcú znova dostať slovenský futbal na svetový piedestál. Nie z večera na ráno. Ale takých, ktorých sme priblížili, považujeme za hlavných vinníkov súčasného nedobrého stavu slovenského futbalu, ktorý je u nás nie na takej vysokej úrovni, na akej má byť. Pár svetlých výnimiek choré stádo nezastaví.
Tam vidíme úžasný priestor, hlavne vo vyšších súťažiach, aj pre klubové médiá, ktoré v Slovenskej republike nemajú veľké tradície a mnohé kluby ich pokladajú viac za nepotrebné ako potrebné. Dole sa kuje abeceda komunikácie s tými „hore“. Ale toto je už ďalšia kapitola. Aj takú mozaiku vie dotvoriť kvalitne usporiadaný jeden malý a predsa veľký futbalový turnaj. Lebo veľkí z veľkého futbalu, česť výnimkám, zdá sa, na starosti a zmýšľanie malých nemyslia.