Učiť sa od iných a o iných nie je nikdy hanbou
Úvodné foto: Známy športový komentátor Marcel Merčiak kládol počas vyprevádzania knihy Vladimíra Vargu: Moje videnie futbalu zvedavé otázky tak autorovi V. Vargovi ( na snímke uprostred! Ako i publicistovi s ktorým je rozhovor, Jozefovi Mazárovi. | Foto: Petra Gajdošová
Pán Vladimír Varga je jedným z najúspešnejších funkcionárov slovenského klubového futbalu i licenčným hráčskym agentom SFZ – FIFA. Na sklonku minulého týždňa vyprevadil známy športový televízny komentátor Marcel Merčiak v jeho rodnom Prešove autobiografiu pod názvom: Vladimír Varga - Moje videnie futbalu.
Na 3. strane tejto knižnej farebnej publikácii o 225 stranách sa píše, že ide vlastne o pohľad do mysle futbalového funkcionára a licenčného agenta FIFA a ním vybraných osobností v prepojení na futbal očami a mysľou Vladimíra Vargu za redakčnej spolupráce s Jozefom Mazárom.
Práve známeho športového publicistu, z oblasti futbalu aj historika PhDr. Jozefa Mazára sme z internetového portálu Duklasport.sk v prepojení na internetový magazín www.sportlandia.sk a Región Hont požiadali v súvislosti s nevšedným obsahom knižnej publikácie zameranej na futbal o tento publicistický rozhovor. Tu sú otázky a odpovede:
Ako vnímaš obsah vydanej knižnej publikácie od spomínaného Vladimíra Vargu, ktorej si vlastne podľa nášho názoru ušil publikačný text?
Zaujímavá otázka. Trošku by som poopravil jej znenie. Text spomenutej knižky ušilo na mieru okrem pána Vladimíra Vargu množstvo ďalších významných futbalových osobností, ale i významných ľudí aj z iných sfér futbalového života, ktorí boli a zostali verní prešovským futbalovým farbám, alebo v prípade Vladimíra Vargu, spolupráci s jeho osobou. Od pána Vladimíra Vargu som sa učil a odpozoroval mnohým skúsenostiam potrebným pre moju celoživotnú publicistickú prácu. Nielen v súvislosti s futbalom, ale životom vôbec. Niet v súčasnom futbalovom dianí Slovenskej republiky mnoho takých osobností ako pán Vladimír Varga je. Dokumentujú to mnohí v spomínanej knihe. Zaujímavé na celej veci je, že on samotný aj vo vrcholovom futbale pripisuje úžasnú dôležitosť rodinnému zväzku. Nebojí sa aj priamo z futbalového života približovať okamžiky, ktorými bolo mnohé i pri futbale pokazené či zle zrealizované. Hráčmi, funkcionármi, trénermi, rozhodcami či divákmi, na nikoho však nenadáva. Tvrdí, že najdôležitejšie na celej veci je, či sa z toho človek poučil, alebo nie. Keďže mne sa taká filozofia života páči, dokonca si veľmi vážim ľudí, ktorí dokázali aj pri futbale veľa raz vstať aj z popola, postaviť sa na vlastné nohy a znova ísť vyššie a vyššie aj k futbalovým métam, tie životné nevynímajúc. Ponuka od pána Vargu pre spoluprácu pri obsahu a tvorbe knihy bola náročná a zaujímavá.
Dá sa tomu rozumieť aj tak, že Vladimíra Vargu predurčila rodina, kým dnes pri futbale je?
Ja by som rozšíril, že nielen pri futbale a športe, ale živote vôbec. Vladimír Varga, a to je na jeho filozofii veľmi zaujímavé a poučné, za svoju rodinu okrem tej biologickej považuje stále rodinu Tatrana Prešov i celého slovenského futbalu s ľuďmi, ktorí majú vo svojom zmýšľaní a konaní jeden nedostatok, pokiaľ ide o futbal. Vedia o sebe uvažovať iba na samom kariérnom vrchole. On sa toto snaží napriek svojmu veku a dobe v ktorej žijeme stále vštepovať hráčom s ktorými spolupracuje, ale i trénerom, s ktorými komunikuje či funkcionárom z rôznych sfér života. A preto čitateľ nachádza také videnie o našich životoch v každom veku aj prostredníctvom futbalu napríklad očami lekárov, trebárs vo futbalovom svete MUDr. Pavla Maloviča, odbornom tom odbornom, výlučne medicínskom - profesora MUDr. Jána Kmeca PhD, MPH. Z funkcionárov rangu ekonomickej pomoci dáva v knižke priestor bývalému kormidelníkovi Oravskej televíznej fabriky Ing. Antonovi Grobarčíkovi. Byť najlepším, stále tvorivejším, aktívnejším je aj v súčasnosti, keď aj Vladimír Varga stojí na prahu mladosti svojej staroby, jeho stálym krédom. Aj keď sám hovorí, že už by kondične nemohol toľko v samotnej funkcionárskej práci zvládať, preto zásluhou svojich koníčkov, starostlivosťou o vlastné zdravie, realizáciou dlhoročných svojich záľub , teda poľovníctvom, tenisom či pravidelným pohybom v prírode hľadá stále cesty nahor. Verte – neverte, stále aj medzi mladými a mladšími. O tom rozpráva v spomínanej knižke konkrétne, čoho dôkazom je stále jeho dobrá duševná pohoda.
Čo by mohlo zaujať čitateľa napríklad v súvislosti s vyprevádzaním knihy: Moje videnie futbalu do knižníc či už súkromných, alebo verejných? V knihe dostali dosť priestoru aj bývalí špičkoví futbalisti, ktorí z nich teba najviac zaujali a čím?
Všetci. Napríklad Jožko Bubenko v knihe priblížený nielen spoločnou fotografiou s najjagavejšími brazílskymi hviezdami svetového futbalového neba v čele so slávnym Pelém. On sa v knihe zaoberá okrem iného aj odpoveďou na otázku aká vlastne bola vtedy filozofia špičkového futbalu, keď on obliekal reprezentačný dres Československa? Do knižky napríklad napísal, že veľmi jednoduchá. Taká aká je všade tam aj dnes, kde sa rozhodli hrať pekný a pre oko diváka atraktívny futbal. Tu je lopta a buď ju máte vy, alebo ju má súper. Ak ju máte vy, súper nemôže skórovať. Ak dokážete dávať góly, víťazíte... Jednoduché, všakže?... A k prvej časti otázky, nepoznám dokonale súčasný stav knižníc ani smerovanie jednotlivcov a ich podiel na četbe písaného slova. Poznám z vlastného čítania, že aj v knihách z futbalového života býva veľa výkričníkov a otáznikov pre životy vlastné. Napríklad je tam tiež ukotvené to pravdivé, vypovedané a napísané už Komenským: Kto nečíta, nemiluje knihy, nemiluje múdrosť...
Už ani nie 700 kníh je k dispozícii na predaj z tých, ktoré vyprevadili k čitateľovi posypaním zelenej trávy na graficky krásne stvárnený farebný obal knihy primátorka mesta Prešov Ing.Andrea Turčanová a bývalý dlhoročný prezident Slovenského futbalového zväzu doc. JUDr. František Laurinec. | Foto: Petra Gajdošová
Bolo jednoduché písať do tejto publikácie tebe o Igorovi Novákovi, hráčovi, ktorý bol úžasným futbalovým srdciarom prešovského Tatrana?
Pre moju maličkosť to bolo písanie veľmi zodpovedné a náročné. I z dôvodu, že už nie je medzi nami a srdce pri takom písaní a spomínaní veľmi smúti. S Igorom sme boli roky dobrí kamaráti. Veľa sme o sebe vedeli, veľa spolu prežili. Ale o tom je vlastne mnohé popísané v knihe, načo to opakovať tu?...
Ty si napísal aj inú knihu a v nej si dosť zoširoka vyspovedal vtedajšieho prezidenta Slovenského futbalového zväzu doc. JUDr. Františka Laurinca. Kniha má názov: Malý atlas slovenského futbalového srdca a vyšla tesne pred odchodom našej futbalovej reprezentácie na MS do Južnej Afriky. Ako sa pozeráš na túto funkcionársku veličinu?
Pán doktor František Laurinec bol ako prvý Slovák, zatiaľ jediný zvolený do najvyššieho riadiaceho orgánu európskeho futbalu – do Výkonného výboru UEFA. Mal som možnosť za života docenta Jozefa Vengloša dosť často rozprávať, pýtať sa ho o našom futbale v prepojení na ten špičkový európsky a svetový, kde bol práve často vo finálových súbojoch delegátom FIFA či UEFA na najväčších reprezentačných i klubových fiestach práve František Laurinec. Učenie sa od iných a o iných pre mňa nebolo nikdy a ani dnes nie je hanbou. Naopak, hanbou je nevedieť, neučiť sa, nepýtať, nevážiť si poznanie a nepublikovať objektívne, úprimne pozitívne prínosy absolútnej futbalovej špičky pre širokú futbalovú pospolitosť a tým i slovenský futbal, v takom prípade to býva cestou do pekla.
Čo, teda, pre teba znamenalo v stručnom vyjadrení byť účastníkom tvorby zaujímavej knihy Moje videnie futbalu v spolupráci s jej autorom Vladimírom Vargom?
Znova sa učiť, dotýkať sa noblesy človeka, ktorého som pozoroval ako rodený hrdý Východniar, žijúci takmer dvadsať rokov na Honte, jeho podstatnú časť života pri futbale. Len tak mimochodom, zrod spolupráce pre túto knihu s Vladimírom Vargom sa narodil v Kúpeľoch Dudince a.s., kde pán Varga využíval liečebno – rehabilitačným pobytom odbornosť i účinky a ústretovosť, pohostinnosť personálu spomenutého zariadenia a aj vďaka tomu čerpal ďalšie sily do ďalšej aktívnej práce. Aj touto cestou sa mu chcem za dôveru a školu, ktorej sa mi dostalo verejne poďakovať. Tak isto ako i tebe za tvoje zvedavé otázky.
Zhováral sa Jaro Šiška,
