V prívetivej krajine Hontu s prívetivým kultúrnym slovom aj do vlastnej duše

Foto: archív magazínu Náš Hont| Text pod foto: Vraj, od každej múdrej knihe života je ťažko odísť. Približuje tajomstvo pracovitej ruky a v čom spočíva múdrosť života človeka.

Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých i titul a hodnosť čosi hovorí. Raz mi jeden múdry človek, zručný obuvník, povedal: „Za leskom titulu je často prázdnota. Sú to často čierni pasažieri histórie. Ale tvoriť a písať históriu je veľmi potrebné. Zvlášť teraz. Očami súčasníkov. Ich pamäťou. Skúste a nájdete v nej i iné postavy, hoci aj bez štátnych titulov a hodností, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svojej spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa.“

Také postavy má aj Hont. Prívetivá krajina. Mnohé ňou mali a majú cestu tŕnistú, ale úspešnú, ktorých očami je užitočné približovať vývojové a rozvojové tradície a tendencie súčasnej doby. Radšej očami takých, nie úlisníkov a spoločnosťou zavše právom odhodených. Ľudové vrstvy v regiónoch boli, sú a ostanú zdrojom bohatstva mnohých národov. Takých, čo dokázali a dokazujú stmeľovať, zjednocovať, vychovávať, slušne sa zabávať.

Potrebné slová, motivačné pre kultúrnosť vzniku a poslania internetového magazínu Náš Hont. Priblížiť uvedomelý pohyb očami súčasníka je úžasná hodnota. Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju. Je to tiež jedna z majestátnych výsad každej úprimnej žurnalistickej tvorby. Úprimnej a užitočnej pre široké ľudové spektrum. Mnoho súdov bolo vyslovených a napísaných o rôznych udalostiach. Od súčasníkov i v rokoch skorších. Z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej identity. Niektoré novinárske, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie boli, sú i budú neskôr kanonizované ako posledný súd histórie.

Lenže ak sú písané spektrom celej pospolitosti ako súhrn existujúceho a žitého, toto sa ťažko spochybňuje. V tom je potrebné hľadať korene potreby vzniku kultúry slova v magazíne Náš Hont. Samozrejme, z rôznych oblastí života a prírody, v ktorej žijú a tvoria hodnoty široké architektonické skupiny súčasnosti. Hodnoverní a spravodliví tvorcovia žurnalistiky súčasných dní… Objektivizovať a približovať predstavy a potreby dneška v súvislostiach životov, ktoré tu boli, sú a prinášať prognózy tých, ktoré môžu prísť. To je ťažký vývojový reťazec žurnalistickej potreby a požiadavky ľudových más. Široké spektrum tvorcov musí slušnou komunikáciou, majstrovským slovom prítomnosti, bez podtónu priority moci akejkoľvek funkcie, tvoriť základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. Dejiny Hontu, ich hlbšie spoznávanie a poznávanie v súvislostiach životov nie je vymyslené pre dekórum jedného režimu.

Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a ďalší, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli svoji slovom tiež nositeľmi zaujímavých zápasov s dejinami, zápasu u nás… Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nepozerajme sa tvorbou na voľby a manifestácie, ale na myšlienky a skutky dobra pre väčšinu ľudí, ktoré obstáli, a preto dokázali spájať. Študujme slová a skutky. Napríklad aj tie na plagátoch a rozmýšľajme. Vracajme sa k myšlienkam, postojom, prognózam, výsledkom slov Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktoré by národ dnes mal súvislosťami svojich životov vyjadrovať svoje postoje. Sú tu aj iskry s iným duchom náboja, ktoré nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní rôznych hnutí a prúdov u nás, na našom území, že potreba vlastného magazínu v regióne, kde žijeme a tvoríme, je viac ako žiadúca.

Žiaľ, také magazíny o rôznych frontoch slobody ducha a vlastnej duše v našom spoločenstve chýbajú. Inak by boli básnik, cesto, citáty, boj, človek, dejiny, deň, dielo, doba, duch, front, hnutie, ilúzia, história, iskra, jeden, koncepcia, kráľ, inteligencia, krok, kultúra, možnosť, národ, nositeľ, novinár, myšlienka, osobnosť, podmienka, pohľad, pohyb, politika, postava, potreba, povinnosť, pozícia, poznámka, požiadavka, prázdnota, priebeh, program, poznanie, reťaz, revolúcia, režim, rok, situácia, sila, skupina, spisovateľ, spoločenstvo, spoločnosť, strana, súd, súhrn, symbol, titul, túžba, udalosť, úloha, voľba, vrstva, vývoj, zápas, zbraň, zdroj, život, jedlo, pravda, krása, minulosť, cesta, sloboda, článok, prevencia, škola a šport v rovnako žiaducom a potrebnom spoločenskom súzvuku skloňované v širších súvislostiach životov osôb a osobností, ako je tomu dnes. Toto je, podľa mojej mienky, hlavná výsada kultúry slušnosti spoločenstva. Jej úprimnosti k sebe samým. Viem, je to ťažká a vôbec nie filozofická otázka. Je to naliehavý spôsob, akým sa zvykne publicistikou dosahovať spoločenský zmier. Tam nemôžu existovať výsady, intrigy, manipulácie, ohováranie či iné neduhy, ktoré sa v živote širokých lakťov, ktorý žijeme, prejavujú v plnej nahote. A my sa pritom ani nezačervenáme. Vraj najmúdrejší sú tí, ktorí zastávajú funkcie, majú veľké majetky a peniaze, patent na rozum. A že múdri už dávno naše regióny opustili. Asi preto aj myšlienky obsahov vydávaných magazínov a ich potreby pre slušnú spoločnosť tu prišli zadarmo z objektívnej cudziny.

Raz v jednom pokuse o portrét úspešného a hlavne kvalitného futbalistu, okrem toho úprimného človeka, mi bývalý reprezentant slávnych futbalových VSS Košice a Československa, Ondrej Daňko, povedal: „Často odchádzame do cudziny hľadať mnohé, čo potrebujeme. Vrátime sa však, aby sme to našli doma,“  Dodávam – škoda, že často zapadnuté prachom nepotrebnosti, čo tu pre naše životy bolo skvelé, dobré, dôstojné a potrebné. Možno, umelo zanedbávané spoločenstvom chytrákov, príživníkov na úprimnosti ľudových más. Múdri zo zahraničia si to od nás dávno zobrali a zapracovali do svojich životov. Modernizovali s modernizáciou doby. Aj z oblasti žurnalistickej tvorby, ak tá ešte aspoň štatisticky patrí do oblasti práce so slušným, kultúrnym a hlavne pre slovenskú pospolitosť spoločensky naliehavo potrebným slovom.