Veľká pocta zo Šiah osobnostiam z medzinárodného podujatia študentov gymnázií (1)
Úvodné foto: Pohľad na účastníkov položenia venca k Pamätnej tabuli Ferdinanda Daučíka 27. septembra 2024 v Šahách. | Foto: Peter Pásztor
Päťdesiat rokov v živote človeka už niečo znamená! Aj v živote športového podujatia je polstoročie existencie úctyhodný vek, ktorý stojí za povšimnutie. Veď koľkokrát spomíname na maratón v Bostone či Košiciach, pamätáme si aj a iné nezabudnuteľné slávne športové podujatia a hrdosť na možnosť zúčastniť sa ich.
Medzinárodné športové stretnutie Ipeľský pohár bolo založené v roku 1972. V roku 2010 dostal futbalový turnaj športového podujatia názov Memoriál Ferdinanda Daučíka. V uvedenom roku sme oslávili 100. výročie jeho narodenia. Ferdinand Daučík sa narodil v roku 1910 v Šahách.
Strávil tu detstvo, počas ktorého spolu so svojimi bratmi a spolužiakmi kopal do handrovej lopty na antukovom futbalovom ihrisku mesta. Hunčík Manci néni, teta Feriho Révésza, často rozprávala, že mnohokrát počula z ulice tetu Daučíkovú, ktorá bývala vedľa, nahlas kričať na deti, že sa už stmieva, aby prestali hrať futbal. A nikto nechápal, čo títo jedenásťroční chlapci o tomto čase ešte porábajú na futbalovom ihrisku, pretože ich už ani nebolo vidieť. Im to však neprekážalo, naďalej kopali do lopty, až kým ich mama osobne neprišla „vyzdvihnúť“ na ihrisko.
Po niekoľkých rokoch sa ukázalo, že Ferdinand bol zo skupinky mladých futbalistov najtalentovanejší. Talentovaní boli aj iní chlapci, no on bol nielen talentovaný, ale aj posadnutý tým malým guľatým čudom.. Hoci neskôr hrával futbal za dospelých, nikdy nezmenil zvyk opúšťať po tréningu futbalové ihrisko medzi poslednými.
Žil v pohnutých časoch – zmenili sa hranice, zúrila krvavá svetová vojna, napriek tomu bol Daučík na futbalovom ihrisku vždy, keď mohol. Ani keď prekročil vek aktívneho futbalistu, nezmenil životný štýl. Zostal na futbalovom ihrisku, no v tom období svojho plodného života hlavne pre futbal, z úzadia so zápalom pozoroval mladých ľudí a hodnotil, ktorí z nich majú talent od Boha a ktorí tento talent dokážu aj zúročiť. Nevedel, čo si počať so „zábavychtivými“ návštevníkmi večierkov, pretože jeho tím nepotreboval alkoholom naladených mladých ľudí, ale takých, ktorí brali futbal vážne a videli v ňom svoju budúcnosť.
Pri zmienke o Ferdinandovi Daučíkovi mi napadajú spisy vynikajúceho amerického psychológa Malcolma Gladwella, v ktorých sa píše o vzťahu medzi talentom a úspechom. Gladwell roky sledoval životné cesty talentovaných mladých ľudí a uvedomil si veľmi dôležité spojenie.
Na to, aby sa z nadpriemerne talentovaného mladíka stal skutočný svetový velikán, je potrebných 10 000 hodín intenzívneho cvičenia. Zamyslime sa! Talentované desaťročné dievča, ktoré má na to fyzické aj duševné predpoklady, sa rozhodne stať huslistkou. Od momentu rozhodnutia si vezme husle a každý deň dve hodiny cvičí hru na husle. To je 730 hodín. Pekný výkon, ale do desaťtisíc hodín to má ešte ďaleko. Ak by dievča pokračovalo týmto tempom, potrebovalo by na dosiahnutie svojho cieľa trinásť rokov. Ale vo veku 23 rokov, kedy by svoj cieľ dosiahlo, už môže mať úplne iné preferencie.
Ak však cvičí 4 hodiny denne, za rok je to 1 460 hodín. A po siedmich rokoch, ak mu do cesty neprídu choroby, zranenia či iné problémy, teda vo veku 17 – 18 rokov, môže stáť dievča na pódiách svetových podujatí.
Viem, že na to, aby sa z mladého človeka stal skutočne svetoznámy umelec, vplýva veľa iných okolností, ale základný vzorec sa nemení. Tajomstvo úspechu je teda: talent + plus 10 000 hodín praxe.
A rovnaký vzorec platí aj pre šport.
Mladí športovci a futbalisti všetkých vekových kategórií snívajú o tom, že raz budú ich mená kričať fanúšikovia tak, ako tribúny kričali mená Iniestu, Messiho, Lewandovského, či nášho Hamšíka.
Aj tak sa vraciam do minulosti, k Ferdinandovi Daučíkovi. Pretože fanúšikovia FC Barcelona pred sedemdesiatimi až osemdesiatimi rokmi tiež oslavovali športovcov po víťazstve rovnako, ako dnešní fanúšikovia. Nahlas fandili svojim vtedajším obľúbencom, nezabudnuteľnému trénerovi Ferdinandovi Daučíkovi a jeho švagrovi, mnohonásobnému reprezentantovi Ladislavovi Kubalovi.
Títo dvaja sa navzájom podporovali, až sa dostali do svetových správ a na popredné miesta vo futbalových dejinách sveta. Obaja pochádzali z tohto regiónu a vďaka svojmu talentu a vytrvalosti sa zapísali do „panteónu nezabudnuteľných“.
Túto skromnú žulovú tabuľu umiestnili na pamätnú stenu mesta Šahy nielen preto, aby si v jeho rodisku uctili pamiatku Ferdinanda Daučíka, ale aj preto, aby pripomínali príslušníkom ďalších generácií, že nejde o to, kto pochádza z akej rodiny a z ktorého mestečka. V živote rozhoduje viac odhodlanie, vytrvalosť a hĺbka. Viera, že plnohodnotný život má ešte zmysel.
Aj také slová odznievajú v Šahách pred Pamätnou tabuľou Ferdinanta Daučíka. Stalo sa tak v piatok 27. septembra tohto roku so slávnostným otvorením v poradí už 50 rokov trvajúceho podujatia pre stredoškolákov.
Slávnostného otváracieho ceremoniálu a následne položenia venca k Pamätnej tabuli Ferdinanta Daučíka sa zúčastnili zaujímavé osobnosti nášho spoločensko – športového života. Na znak úcty k spomenutej osobnosti už na futbalovom ihrisku Šiah odzneli zaujímavé, neformálne priblíženia dejín podujatia, kde sa niekedy konali, spolu s ďalšími ročníkmi v 50 ročnej histórii najskôr turnaja stredných škôl o Štít mesta Šiah, neskôr už medzinárodného turnaja stredoškolákov o Ipeľský pohár a ako je uvedené v úvode tohto dnes v Regióne Hont publikovaného príspevku, okrem volejbalových turnajov stredoškolákov a stredoškoláčiek aj futbalového turnaja chlapcov v rámci Memoriálu Ferdinata Daučíka.
Tohto roku sme na futbalovom štadióne napočítali vyše 350 účastníkov. Dosť na to, aby sme sa v týždni k tomu podujatiu vrátili po druhý raz aj prostredníctvom konkrétnych výsledkov a osobností, s ktorými sa čiastočne zoznamuje čitateľ už pohľadmi na tieto k článku priloženej fotografii.
Pravda je aj tá, že tento materiál a nasledujúci by nebol publikovaný, ak by autorovi článku na pokračovanie obsahovo ústretovo nepomáhali nepomáhali: PaedDr. Angelika Révész, vedúca oddelenia školstva, mládeže a športu MsÚ v Šahách, členka Výkonného výboru Združenia olympijských klubov SR a členka Výkonného výboru Olympijského klubu Alojza Szokolyiho v Šahách. PhDr. Tatiana Wenclová, riaditeľka Gymnázium, Mládežnícka 22, Šahy.
Jozef Mazár
