Zatiaľ nikde nepublikované tajomstvá z Jantára - na našom Honte
Úvodné foto: Na úvodnej fotografii účastníci plenéra maliarov a sochárov na Honte. Nad krojovanými hosteskami v druhom rade zľava: Jerzy Figura, vedľa jeho manželka Magdaléna, Marián Mikloš, János Lukácz, Tiberij Wilašek, Lojzo Kalinšek, Magdaléna Dečová, tretí rad zľava: Ihor Lucenko, Ing. Július Nyárjas, otec a syn – Ladislavovia Hodní, majiteľka liečebného domu Jantár Ing. Lucia Krátka a Ing. Ladislav Magyar. | Foto: Jaroslav Jenčo
Jantár je mineralizovaný zvyšok treťohornej živice ihličnatých stromov, tvoriaci amorfnú minerálnu masu. Názov jantár pochádza z perzštiny. Starí Gréci jantár označovali elektrón, pretože pri trení o kožu vyvíja statickú elektrinu. Niekedy označovaný ako „slzy mora“ alebo „dar slnka“. Toto všetko je aj vďaka publicistike známe.
Menej ľudí už vie, čo ponúka Jantár, ten v kúpeľnom zoskupení liečebných domov v dudinskom kúpeľnom komplexe. Málo ľudí zatiaľ pozná pozitíva Jantárovej vinnej cesty v katastri obce Hokovce a do dnešného dňa bolo v súvislosti s liečebným domom Jantár minimum publikované s tohtoročným plenérom výtvarných umelcov – maliarov a sochárov, pre ktorých zorganizovali medzinárodné tvorivé dni pod holým nebom, majitelia spomenutého Jantára Ing. Lucia Krátka a Ing. Ladislav Magyar.
Na snímke chvíľa, počas ktorej majiteľka Jantára Ing. Lucia Krátka (s poznámkami v ruke) oceňuje slovne za angažovanosť a účasť na slávnostnom vyhodnotení plenéra Ing. Borisa Benického (uprostred). K oceneniu mu Diplom odovzdáva a v tejto chvíli aj blahoželá Ing. Július Nyárjas. | Foto: Jaroslav Jenčo
Celkom prišlo a v spomínanom zariadení bolo pohostinne ubytovaných vyše 10 prihlásených umelcov. Z Ukrajiny, Slovinska, Českej republiky, z Poľska, Maďarska a samozrejme, nechýbali ani tí naši – slovenskí výtvarní umelci. Ako inak, na Honte pri každom doterajšom plenéri nechýbali nikdy ani manželia Elenka a Július Nyárjasovci, obyvatelia viničného obydlia v Hokovciach.
Nuž a keďže vizitka a hlavne práca Ing. Júliusa Nyarjasa nechýbala 14 rokov ani pri organizovaní podobných plenérov na Španej Doline neďaleko Banskej Bystrice, práve jeho názory nás priviedli k zvedavým otázkam za čitateľov Regónu Hont.
Tak otázky ako aj odpovede prinášame v plnom znení.
Naša prvá otázka nebude približovať obsahom názor, prečo už po druhý raz za sebou organizujú plenér vlastníci liečebného domu Jantár, ktorý stojí v susedstve vášho rodinného obydlia. Viac sme zvedaví, aká úloha pripadala pri organizovaní v poradí 18. ročníka vám, manželom Nyárjasovým, keďže prvých 16 ročníkov ste pre umelcov na Honte organizovali pobyt a program vy?
Všetko som čakal, ale také znenie otázky nie. Naše postavenie, alebo ak chceš, naša úloha sa odvíjala z pozície priateľstva s organizátormi i prítomnými umelcami. Snažili sme sa rešpektovať kvalitný program, ktorý vyústil podľa všetkých zúčastnených na slávnostnom stretnutí, vrátane verejnosti v priestoroch Jantára veľmi pozitívne, alebo jednoduchšie, k veľkej spokojnosti všetkých. Návštevníci, účastníci tejto výtvarno – spoločenskej fiesty 30. augusta tohto roku otvorili svoje srdiečka umeleckým prejavom jednotlivých autorov, teda maľbám olejom, akvarelom či iným technikám, ale aj sochárom. Odborne, hlavne ľudsky sa to odzrkadlilo v záverečnom vystúpení Ing. Lucie Krátkej či v komunikácii s Ing. Ladislavom Magyarom. Žičlivé, veľmi priateľské slová odznievali, totiž, počas celého týždňa a o deň neskôr, po slávnostnom zhodnotení všetkého čo s takým plenérom súvisí.
Veľmi zaujímavá bola aj historicky prvá Jantárová vinná cesta hokovskými pivnicami.
Môžeš prezradiť čím bola zaujímavá?
Veľa prezrádza už názov. Ten násobilo aj krásne počasie a žičlivé prírodné prostredie lemované pri viacerých pivniciach sochami, ktoré vytvorili prítomní sochári, ale aj tí pred nimi, ktorí sa zúčastnili predchádzajúcich aktivít výtvarného, umeleckého života na Honte. Zdokumentovali naživo, čo všetko sa skrýva za ich týždenným pobytom a prečo tu podaktorí z nich chodia takmer pravidelne od vzniku tejto zaujímavej akcie. Aj angažovanie, ba i prítomnosť starostu obce Hokovce, Tibora Stehlíka či riaditeľa Oblastnej organizácie cestovného ruchu Ing. Borisa Benického - urobili svoje. Dali podujatiu rámec vážnosti a vďaky k pozitívnym postojom organizátorov a umelcov samotných. No a v nemalej miere na záverečnej výstave umeleckých diel prekvapili účasťou i slovami obdivu a vďaky napríklad aj členovia Jednoty dôchodcov z mestečka Dudince, medzi ktorými nechýbala ani predsedníčka Ing. Anna Zekuciová a ďalší zaujímaví ľudia. Rozhodne sa patrí spomenúť aj aktívnych dôchodcov z Hokoviec, ktorých činnosť kormidluje ich predsedníčka Erika Kľačková. Nevynímajúc ani do typických krojov Hontu oblečené na výstave prítomné hostesky ak to nazvem moderne.
Môžem tomu rozumieť tak, že trendom bolo pripomínať viac atmosféru života z tejto časti Hontu umelcami samotnými?
Na to by najlepšie dali konkrétnejšie odpovede umelci samotní, alebo aspoň podaktorí z tých okolo 150 prítomných účastníkov, ktorí dali bodku za obdobím od 25. do 31. augusta 2024. Ale rozhodne tu história životov na Honte nechýbala.
Dobre. Nadhodil si odpoveďami štatistiku. Opýtam sa zvedavo koľko bolo za 18 ročníkov na Honte prítomných umelcov a z koľkých krajín?
Prvý plenér sme tu organizovali v roku 2008, tiež počas COVIDu sa plenér konal. A bol úspešný, Máme však presnú kroniku, kde by sme to mohli detailnejšie spočítať. Nebudem ďaleko od pravdy ak poviem, že tu umelecky pôsobilo okolo 40 -ky sochárov a niečo vyše 190 maliarov. Z desiatok krajín sveta. Okrem v tomto rozhovore spomenutých tu boli aj umelci z Francúzska, ba dokonca i z Latinskej Ameriky, konkrétne z Čile, ba aj z iných kontinentov než Európy a spomínanej časti Európy. Živo si pamätám na krásnu tvorbu výtvarných umelcov v jednom ročníku napríklad až z Tadžikistanu.
Ďakujem za fundované a zaujímavé odpovede, za priblíženie svedectva ako aj umenie zbližuje a spája ľudí sveta v mierovom spolužití, v prienikoch národných tradícií terajšieho sveta tých najmodernejších technológií aj vo výtvarnom umení. Bez oživovania histórie v súčasnosti by však ďalšie prieniky sotva existovali.
Jozef Mazár
