Úvodné foto: Táto fotografia žiakov Slovana Dudince bola z mobilného telefónu zachytená rodičom hrajúceho dieťaťa dňa 29.9.2022 zo zápasu žiackych družstiev U11 medzi Dudincami a Senohradom po konečnom výsledku 12:1 v Oblastných majstrovstvách Juh so sídlom ObFZ vo Zvolene. Góly Dudiniec dávali: M. Harach 8, D. Vánovský, R. Galo, S. Ľupták, A. Bačík. Na zábere v hornom rade zľava: M. Harach senior, M. Harach junior , A. Bačík, V. Broškovič, I. Čopjak, V.Bundziak, D. Vánovský, R. Godzak, R. Zobek, R. Galo, S. Ľupták, tréner E.Vankovic, pred nimi brankár J. Poló. | Foto: Rodič hráča
Toho mladého otecka som si začal všímať pozornejšie, keď začal sám chodiť nenápadne so svojim maloletým synčekom ešte v čase, keď mal malý Marek sotva 5 rokov. Bývame v Dudinciach vedľa seba v bytových jednotkách, aj preto môžem smelo napísať, že tú malú ratolesť na hracej ploche viedol hrou s loptou tak, že sa na to jeho synček už v tom rannom veku tešil.
Otec, vôbec nie náhodou tiež Marek, ktorý hrával ako dorastenec I. dorasteneckú ligu v kategóriách mladšieho a staršieho dorastu v banskobystrickej Radvani a neskôr za dospelých II. ligu v drese ŠKP Devín mi po jednom takom tréningu, keď bol na osirelej futbalovej tráve krásneho futbalového stánku Slovana Dudince iba jeho synček, on, skúsený futbalový harcovník Marek a moja maličkosť, okrem iného povedal:
„Domnievam sa, že formovať futbalové myslenie malého dieťaťa je najvhodnejšie osobným príkladom. A ak sa ma pýtate čo chcem venovať môjmu Marekovi našou pravidelnou návštevou na futbalovom ihrisku, tu v tejto oáze ticha a pokoja našich čarokrásnych Kúpeľov Dudince, tak lásku, poriadok a úctu k pohybu a hravú voľnosť.“
Už vtedy ma šokoval zrelou odpoveďou, ktorú podaktorí oteckovia v praxi nezdokonaľujú tak ako on. Roky bežia, všimol som si, že Marek senior chce od svojho života prosperitu a aj preto je náročný na seba a nestavia sa napríklad k futbalu detí na Honte chrbtom, pričom nezabúda na potreby tela , mysle i duše nie len svojho dieťaťa. Malý Marek sa narodil 16. marca 2013 a hráva od ranného detstva futbal vždy za staršiu vekovú skupinu.
„Dnes nemáme okrem prípravky v Dudinciach napríklad kategóriu U10. Ba ani pre U11 nie je v súčasných Dudinciach dosť detí. Ale sú tu milovníci futbalu. Trebárs taký Erik Vankovic. Príklad z praxe statočného, pracovitého futbalového srdciara. Ešte donedávna obliekal dres dospelých Slovana Dudince a dnes hráva z Dudiniec s ďalším futbalovým a športovým srdciarom, už 50 ročným Milanom Ľalíkom za neďaleké Horné Semerovce. Sám nemám zrelú, praxou preverenú trénerskú kvalifikáciu. Pomáham preto Erikovi pri našich žiakoch v dresoch Slovana Dudince v Oblastnej súťaži katagórie U11 Zvolen, ktorá je rozdelená na Juh a Sever. No a keďže nemáme dosť detí v Dudinciach a kvalitné rodinky vo vzťahu k futbalu žijú na našom Honte aj v okolí nášho malého, ale útulného kúpeľného mestečka Dudince, naše družstvo žiakov aj vďaka pochopeniu ich rodičov tvoria: brankár Július Poló od Šiah, Filip Mažgut z Hontianskych Moraviec, syn známeho futbalistu Dudiniec Alexej Bačík, Matej Kuterík z Plášťoviec, Ukrajinec Vasyl Besudziak, ktorý žiacky i futbalovo dozrieva v Dudinciach,, Roland Galo z Túroviec, Roland Zobek z Plášťoviec, Róbert Godák z Hontianskych Nemeic, Filip Výboh z Hontianskych Trstian, Samuel Ľupták z Hokoviec, Jonáš Villant z Dudiniec, Dominik Vánovký z Teran, Ukrajinec Iľja Čupjak, ktorý vyrastá a býva v Hontianskych Moravciach, Viktor Broškovič z Hontianskych Moraviec a môj Marek“ – dal sa po čase so mnou do reči otec kapitána tohto celku, ktorý rozširuje futbalovú ságu v rodine Hrachovcov.
Kvalitným hráčom futbalu a hokeja bol už Mareka juniora jeho starý otec Dano a futbalovo veľmi talentovaným strýko Tomáš, ktorého si mnohí pamätajú ešte z dresu mládežníckej futbalovej Podbrezovej. Marek Harach, otec malého talentovaného futbalistu sa rozhovoril aj preto, lebo som sa ho opýtal, ako vníma streleckú potenciu ešte iba 10 ročného štvrtáčika Mareka, teda svojho syna, ktorý nastrieľal v žiackej súťaži súperovým brankárom zatiaľ, keď je súťaž iba rozbehnutá, už 27 gólov?!...
„Aj keď na to mám svoj názor, chodím s Marekom do Hamšíkovej akadémie brúsiť jeho narábanie s loptou, chodím s ním tam na tréningy, veď ešte mňa trénoval jeden z troch terajších jeho trénerov, Patrik Palider.
Viac trénerských škôl, viac futbalových návykov, viac cibrenia techniky aj medzi staršími chlapcami. U nás trénuje napríklad v Slovane Dudince kategóriu U13 Marián Hudec, ktorý hrával v ligovej Trnave mužskú hádzanú a v jeho rodine vyrastá dcérka Michaela, ktorá je tiež veľkým talentom.Aj on dáva Marekovi príležitosť hrať dokonca v kategórii U13...A predstavte si, aj tam, hoci je o 3 roky mladší, dáva góly. Viete, my na Slovensku máme dosť talentov, chýba nám systém práce s nimi. Veď aj v Hamšíkovej akadémii rozvíjajú pri Paliderovi svoje trénerské schopnosti ďalší mladí tréneri, napríklad pri U10 Ivan Gašparík a chlapec zo slovenského Východu, niekde od Michaloviec, Stanislav Maskaľ. Dobrý chýr sa šíri odtiaľ do futbalových rodín. Osobne si vážim kvalitnú trénerskú prácu i komunikáciu o jej náplni ako rodič. Hlavne keď sa presviedčam, že tréneri v nej hľadajú útechu a svoje poslanie. Neviem či všade je tomu tak, ale u nás v Dudinciach i v prípadoch spomínaných z Hamšíkovej akadémie istotne“ – vyjadril sa otec, Marek Harach.
Na snímke Marek Harach v čase tréningu pre fotoobjektív autora článku na ihrisku Hamšíkovej akadémie v Banskej Bystrici.
Prečo toto píšem? Chcem nadviazať na slová generálneho riaditeľa Kúpeľov Dudince a.,s., JUDr. Slavomíra Brzu, ktorý v Dudinciach na jednom otvorení kúpeľnej sezóny sa pred turnajom prípraviek vyslovil aj takto:
„ Nechceme pomocou deťom pri organizovaní našim podielom zametať cestu, aby si deti zvykali na uľahčenú cestu životom, teda na toleranciou ich nedostatkov či opakovaním chýb. Nie len na ihriskách, ale aj pri pozdrave starších či v komunikácii so staršími, skúsenejšími. Také postoje by mohli prerásť v nezdravú starostlivosť, ktorá bráni deťom vyrastať na základoch samostatnosti. Tie turnaje futbalových prípravok, pri ktorých zvykneme pomáhať, vnímame ako pomoc pri prekonávaní detských prekážok v ich talentovanom raste.“
Prinajmenšom zaujímavé slová. Z reality. Na turnaje prípraviek chodia na začiatku kúpeľnej sezóny, ktorý sa aj toho roku blíži, do Dudiniec čoraz kvalitnejší súperi z kvalitných ostrieľaných prvoligových klubov. Verme, také bude v sebe skrývať hodnoty i ten záverečný tohoročný májový deň, kedy budú v našom kúpeľnom mestečku bojovať o víťazstvo futbalové deti na futbalovej tráve, verme, znova za účasti početného publika.
Ani o také momentky nebýva na žiackom futbale v mestečku Dudince núdza. | Foto: Samo Telúch
Dá sa očakávať, že tam nebudeme registrovať nadmernú snahu rodičov chrániť svoje deti len preto, lebo talent deti sa tak vo futbale ako i pri ňom znásobuje a vyrastá pri spravodlivo nastavených podmienkach svojich trénerov, ale i tieto podmienky rešpektujúcich rodičov. Ak sú rodičovské či trénerské tóny falošné, veľa raz sa to prejavuje zavše i neskôr, v živote aj na tom najtalentovanejšom futbalistovi najmä vtedy, ak potrebuje zdokumentovať svojim príkladom kvalitnú pomoc, ktorej sa mu v tréningovej a zápasovej ceste futbalovým životom dostávalo či nedostávalo.
Osobne zastávam názor, že každý potrebuje v živote niekoľkokrát spadnúť na dno, aby nachádzal nie len fyzickú silu, ale najmä duševnú silu znova vstať. Ak toto v spoločnosti neexistuje je v našich životoch veľa falošných, nezdravých tónov. Aj dnes.