Ako to je vlastne byť úspešným a žiadaným? Čo s tým všetko súvisí?
Úvodné foto: JUDr. Slavomír Brza vo svojej pracovni počas enormného pracovného vyťaženia vo svete uznávaných Kúpeľoch Dudince a.s., ktoré svojou profesionalitou a ľudskosťou okrem uznávanej mineralizovanej vody ( na svete takú majú len vo Francúzku a Japonsku) dostávajú od návštevníkov mnoho pozitívnych ohlasov aj prostredníctvom komunikácie s portálom: vstudiosport161@gmail.com | Foto: archív Kúpeľov Dudince a.s.,
Pán generálny riaditeľ, v čase, o ktorom je zväčša obsah tejto knihy, vyžaduje skloňovať vzťah, porozumenie medzi ľuďmi na športovom poli, na tom hokejovom zvlášť, ale i mimo nich. Malo by ísť o určitý ľudský náhľad, vedomosti a skúsenosti. Čo v tebe vyvoláva taký titulok pre tento náš rozhovor?
Očakávam, že asi nebudeme obsahom knihy riešiť sporné otázky, nebudeme sa ponosovať na minulosť, zvaľovať viny na iných. Očakávam, že budeme spomínať isto aj na obdobie, v ktorom sa žiadalo byť súdržným, rešpektujúcim iných, hlavne skúsenejších, vyžadovalo to byť férovým k druhým, ale i sebe samému. Domnievam sa, že taký rozhovor môže jednoducho vyžadovať hlboké zamyslenie, možno zavše i nejasné odpovede. Až samotné otázky i odpovede a odozvy čitateľov dajú funkčnú odpoveď, čo taký rozhovor môže v človeku vyvolať.
Ospravedlňujem sa za taký začiatok rozhovoru práve s tebou, súčasným generálnym riaditeľom Kúpeľov Dudince a. s., ale domnievam sa, že by mohol, ba mal by z viacerých príčin takým byť. Čitateľovi sa patrí predstaviť, že otázky pre JUDr. Slavomíra Brzu, MPH sa tiež dotknú ako pri mnohých iných i tvojho súkromného života. Myslíš si, že aj on ovplyvňoval tvoj život od narodenia?
Nič nové nevymyslíme, ak si povieme, že rodinný život vždy ovplyvňoval, že si jedinec niektoré vlastnosti odniesol aj pre svoj život, náš vývoj a naše životné smerovania od svojich rodičov. Mnohí odborníci tvrdia, že aj naše gény mali a môžu mať tiež určitý vplyv na osobnostnej orientácii daného jedinca. Ale to by vyžadovalo hlbšie zastavenie sa .....
Nuž zastavme sa a neuvažujme spočiatku iba o športe i keď si ako generálny riaditeľ aj za tento úsek nášho života zasluhuješ za mnohé pozitívne v tejto oblasti športových aktivít v Kúpeľoch Dudince a.s. slová vďaky za doposiaľ realizované či už zrealizované. Aj čitateľa tejto knihy iste zaujme, aké typy ľudí ťa od ranného detstva oslovovali? Našiel si takých spoluhráčov v mužstve, s ktorými si k jednotlivým zápasom nastupoval, že ťa niektorými prvkami správania ovplyvnili na celý život?
V prvom rade musím povedať, že som ku každému zápasu nastupoval - vzhľadom k môjmu veku vtedy stredoškoláka medzi dospelými mužmi s veľkým rešpektom, lebo sme mali v mužstve hráčov skúsených, vzdelaných a statočne pracujúcich. Nebudem menovať jednotlivcov, ale v jednom prípade chcem a musím spomenúť môjho stredoškolského profesora a zároveň i trénera mužstva, zároveň i spoluhráča, Alexandra Harnu. Už toto pre mňa znamenalo nechať na ľade všetko pozitívne čo som pre túto kolektívnu hru v sebe mal. Snažil som niečo užitočné vyťažiť tak z fyzickej, ale i duševnej a sociálnej stránky. Tak vo svojom prípade ako i v prípade mojich vekovo starších spoluhráčov. Práve tí najskúsenejší mi aj v tomto prípade poskytovali tak na ľadovej ploche ako i mimo nej plné priehrštia prostredníctvom i tých najjednoduchších hokejových akcií, lebo dokázali v hre oceniť schopnosťou bežné vydarené okamžiky, čo v mojom vnútri vyvolávalo dlhodobejšiu dobrú pohodu nie len na ľadovej ploche, ale aj v škole. Druhá skupinka ľudí pri vtedajšom hokeji v Šahách budovala sociálne vzťahy či neformálne priateľské vzťahy. Aj keď hráčsky neboli až tak aktívni, ale bez takej podpory si nedokážem predstaviť tak kolektívnu atmosféru okolo hokeja na Honte. Pýtaš sa čo mi dal pre život hokej? Učil ma rozmýšľať aj v previazanosti na rodinku, teda brata a rodičov, o zodpovednosti, zmysluplnosti a cieľoch svojho života. Z vystupovania podaktorých spoluhráčov som vnímal ich vysoký stupeň empatií, disciplíny či sebaúcty a sebadisciplíny. Ale neviem či toto bude dnes čitateľa veľmi zaujímať...
I keď by malo. Možno ešte viac ako inokedy. Už v študentských časoch sa tvoje meno a priezvisko častejšie objavovalo aj medzi autormi gólov do súperových sietí. Ako si vnímal také chvíle na ľadovej ploche?
Boli aj také situácie, ale v našom mužstve hrali v tomto smere prvé husle Ladislav Ligač, Dano Harach, Ján Zekucia, ktorý dal raz gól do súperovej brány z polovice hracej plochy a aj ďalší hráči boli strelecky úspešnejší. Trebárs Marián Teren. Nuž samozrejme, tešili sme sa z každého gólu, ktorý sme dali do súperovej brány. Raz sme ich dali na Orave celkom 8 a predsa sme prehrali s Dolnou Oravou 8:9. Toto sú dnes už iba kronikárske informácie.
Priznávam, ako žurnalista – profesionál, že ma milo prekvapilo aj u teba kronikárske nadšenie. Čo si myslíš, je resp. bola to popri tvojmu hráčskemu hokejovému kumštu úloha v tomto ohľade veľmi ťažká, ba zavše i najťažšia, alebo je to zo všetkých novinárskych povolaní tá kronikárska pozícia najľahšia, ba najľahšia zo všetkých iných zamestnaní?
Priznám sa, nikdy som nad týmto rébusom nerozmýšľal. Zrejme narážaš na to, že som predchádzajúcu odpoveď zakončil vetou, že toto sú dnes už iba kronikárske informácie. Ak by to mala byť však ľahká úloha hokej v Šahách a na Honte kronikársky podchytiť, stalo by sa tak aj vtedy, ak by dosť dlhý čas, dnes nebohý Gusto Socháň, neloboval u mnohých mienkotvorných ľudí nie len na Honte, ale dokonca aj za morom, konkrétne u pána Stana Mikitu už pred rokmi v Chicago Blackhawks ? Neviem koľkí brali jeho kronikárske predstavy vážne, ale isto viem, ba aj po rozhovoroch priamo s ním som sa presvedčil, že to bola jeho snaha zaplniť medzeru z kolísky hokeja Hontu knižným výstupom. V rozhovore s ním som vycítil, že to bude hlavne on, čo prežije pocit nevýslovnej slasti, keď práve on, práve Gusto, ako bežec na maratónskej trati, dostane na obal slovenskej historickej publikácie z regiónu Hont fotografiu slávneho Stana Mikitu, ktorý venoval Old Boys kolektívom Oravy a Šiah či Dudiniec, aby v slávnych dresoch amerického hokejového s Chicaga Blackhawks šírili hokejovú slávu americkej NHL i v tých najvzdialenejších regiónoch sveta od svetovo slávneho Chicaga, za ktoré okrem Stana Mikitu hrávali z ďalekého Slovenska po desaťročiach Marián Hossa, Micha Handzuš a teraz najnovšie sa tam má, vraj, zlepšovať zásluhou brankárskeho hokejového postu aj mladý slovenský brankársky talent Adam Gajan, rodák z Popradu.
Slovenský hokejový čitateľ, ale aj ten z iných oblastí dostane k dispozícii aj tvojou zásluhou niekoľko kapitol slovenského vidieckeho hokeja zo Šiah, Oravy, ba aj Maďarska i keď na základe vás, žijúcich svedkov vzniku hokeja na Honte a Orave by sa dali napísať siahodlhé úvahy o mnohých. Kúpele Dudince a.s., v ktorých si generálnym riaditeľom, nevynímajúc. Dali by sa uvádzať v širšom rozsahu ďalšie mená a priezviská, zaprorokovať si o talentovaných jednotlivcov ďalšie, zvážiť primeranosť tém, urobiť analýzu, prípadne určiť jednu prijateľnú hokejovú zostavu prostredníctvom žurnalistov zo slovenského vidieka. Vyskúšať aj prijateľnú „obranu“ pred prípadnou kritikou, aj konkrétny „útok“ na nervy čitateľov, ak zo Slovákov reprezentovali naše slovenské regióny chlapci, ktorí vyrastali s korčuľami na nohách v dedinkách a mestečkách slovenských regiónov pre svetový hokej. Čo povieš, vám sa v Šahách či Dudinciach oplatilo spoznávať život a prieniky napríklad už spomínaného Stana Mikitu na piedestál absolútnej svetovej hokejovej špičky a mestečko Šahy, ako kolísku hokeja Hontu?
V prvom rade budem musieť aj na základe tohto rozhovoru pozorne prečítať túto hokejovo, myslím si aj vzdelávaco – historickú publikáciu, lebo sa mi na základe otázok v tomto rozhovore zdá, že tam bude obsahom smerovaná. Keby sme hľadali jej obsahom medzery, omyly a hokejové úskalia tej doby a zachytili ich na papier, možno by z toho bol obsiahly elaborát. Keď sme napísaný obsah na základe osobných výpovedí priamych aktérov kolísky hokeja v Šahách, na Honte, ale i Orave, vrátane obsahu, grafiky o publikácii hovorili, zdalo sa mi, že by mohlo ísť pre celú slovenskú hokejovú žurnalistiku obsiahnutú plodmi sviežeho, šťavnatého a nedozretého ovocia, výsledok práce skúsených a životmi preverených jednotlivcov v hokejovom zoskupení regiónov, v obciach, mestečkách a veľkomestách aj z medzinárodného hľadiska, pre ľudské a hokejovo dobro vyskladaných.
Zhováral sa Jozef Mazár
Výber zo seriálu: „Nezabudnuteľní z Kúpeľov Dudince a.s.-.,“
Reportáže, rozhovory, reporty a fotky
