Foto: Ing. Milan Ďuroch | Text pod foto: Šikovné ženské ruky, dôvtip i získaná skúsenosť a možno aj zdedené gény od starých materí Hontu vedia vytvárať úžasné hodnoty aj z oblasti ľudovej tvorivosti. Trebárs z paličkovania. Aj táto oblasť zaujíma Ing. Milana Ďurocha počas návštev regiónu Hont so svojim fotoaparátom.
Stretli sme sa skôr náhodou, než plánovane. Načúval som jeho slovám, faktom a argumentom na jednej porade a potom ho požiadal o stretnutie, aby sa mohol vďaka našej spoločnej debate zrodiť aj tento rozhovor. Ing. Milan Ďuroch z Krupiny v ňom svojimi slovami, postojmi a prácou vysvetľuje, prečo ho rodný Hont hreje, motivuje, fascinuje. Viac už prostredníctvom otázok a odpovedí:
Každé stretnutie má svoje čaro. Len to plánované sa dá odvolať. Naše núti rozprávať sa, komunikovať pre spoločnosť. Skôr, než sme sa mohli rozprávať, som počul, že vás región Hont hreje, motivuje, fascinuje. Je to pravda? Ak áno, prečo?
V Honte som vyrastal od malička, ale vnímať som ho začal až ako študent pri písaní diplomovej práce, ktorej súčasťou bolo fotografické a multimediálne zmapovanie časti regiónu v okolí Krupiny a Dudiniec. Je to odvtedy už 15 rokov, čo sa v regióne aktívne pohybujem a vždy ma fascinuje ,ako ho dokážem vnímať stále iným pohľadom.
Čo pre vás ako odborníka v oblasti programovania znamená byť zároveň vďaka fotoobjektívu poétom života? Dá sa aj fotoaparátom čítať, obdivovať krása života?
Práve fotografia je disciplína, ktorá podnecuje a buduje v človeku schopnosť vnímať svet iným pohľadom. Ako fotograf prežívate realitu intenzívnejšie – cez čaro momentu, cez krásu svetla, architektúru prírody a pravidelnosť či stochastickosť urbanizmu.
Vraj ste sa tak dali fotografiou ovplyvniť, že ste už pred pár rokmi začali organizovať súťaže pre mladých v oblasti dokumentárnej fotografie z Hontu. Je to pravda alebo som dostal scestnú informáciu?
Je pravdou, že v rámci marketingových aktivít na podporu facebookovej stránky Regiónu Hont sme organizovali Veľkú zimnú súťaž pre široké publikum z Hontu, ale tiež je pravdou, že sme ďalej v tejto súťaži v časových dôvodov nepokračovali. Veľmi rád by som sa k tomu opätovne vrátil, pretože aj fotografia podvedome vytvára priestor na budovanie vzťahu k prírode, regiónu, v našom prípadne hontianskemu.
Počul som o vás, že vaša práca je spojená s verejným životom napriek tomu, že ste odborníkom v oblasti programovania moderným, teda počítačovým štýlom. Možno som sa vyjadril neodborne, starecky, spiatočnícky. Ako vnímate, ak vás niekto osloví s takou otázkou a presne takým, či veľmi podobným štýlom?
Aj keď si prácu ľudí vo verejnom živote ctím a vážim, keďže je mimoriadne náročná, nedá sa povedať, že je moja práca výraznejšie spojená s verejným životom. V rámci osobných a podnikateľských aktivít prispievame do spoločnosti tým, že prinášame fotografie, pracujeme pre verejnú správu ako dodávatelia informačných systémov, ale to je našťastie nekonfliktná a exaktná práca. Spolupracujem dlhodobo, viac ako 15 rokov, so starostami obcí v regióne a skladám pomyselný klobúk dole pred každým, kto sa rozhodne ísť touto neľahkou cestou a dokáže byť zároveň zo svojej pozície prínosom pre ľudí a región.
Zrekapitulujme povedané. Viete si predstaviť, aby sa poézia života snúbila s počítačovou faktografiou, dokonca s biznisom, ktorý mamonou opantal svet?
Máte pravdu, svet počítačov a programovania je vo svojej podstate exaktný a vyhranený, čo naráža na opozitum rozmanitosti života, ale nevylučoval by som spojitosť týchto dvoch svetov. A to práve v bohatých možnostiach a schopnostiach interpretácie reality, ktoré nám počítače prinášajú. Aj férový biznis môže byť pre spoločnosť prospešný.
Čo poviete čitateľom tohto portálu bez otázky?
Rád by som vyjadril presvedčenie, že aj napriek tomu, že náš región nie je prvoplánovo turisticky známy, ako napr. Tatry, Liptov, tak spoločnou pozitívnou prácou v prospech jeho rozvoja ho dokážeme posúvať do miesta, ktoré sa stane lákavým pre každého záujemcu o príjemne prežité chvíle. Zároveň ďakujem za možnosť odpovedať na vaše otázky a vám prajem ešte veľa tvorivých chvíľ.