Neznáme skaly na Havrane
Mesto Krupina má mnoho zákutí a prírodných scenérií, ktoré sú známe iba miestnym alebo len znalcom krupinskej prírody. Za takmer 40 rokov svojej lesníckej práce mestský chotár dokonale spoznal zamestnanec mestských lesov - horár pán Jozef Tomašovic.
Jozef Tomašovic, horár z Mestských lesov v Krupine, ktorý nás sprevádzal zákutiami krupinskej prírody | Foto: Milan Ďuroch
Pán Tomašovic nás zaviedol na miesto ukryté v lese kde sú menej známe skalné útvary – skaly na Havrane pri Čiernom blate.
Foto: Milan Ďuroch
Osobitné pomenovanie týchto skál sa zistiť ešte nepodarilo. Na starej lesníckej mape z roku 1795 je približne v týchto miestach uvedené pomenovanie „nad hawran kameň“, čo by mohlo byť pomenovanie týchto skál. Možno ich volali kamene nad Havranom, ktohovie, dnes tento názov nežije.
Foto: Milan Ďuroch
Aj vo svedectve prísažného Zvolenskej stolice k chotárnemu sporu o hranice Krupiny a Krnišova z roku 1664 sa spomínajú dve hŕby skál na ceste, ktoré spájajú a oddeľujú oba chotáre ľudovo nazývané Na hline, odkiaľ sa išlo smerom „...na duba, pri kterem dube jest hrba skalia nametana, odtiaľ na jednu skalu, pri tejže skale hrba skalia jest nametaná...“ V texte je teda možné identifikovať dve hŕby skál na hraniciach chotárov, ktoré takto vypadajú i dnes.
Famózne skalnaté útvary, ktoré nemajú v blízkom okolí prekonateľa | Foto: Milan Ďuroch
Ako hovorí pomenovanie tohto krupinského lazu, je odvodené od zvieracieho mena havran a aj neďaleké názvy Čierne blato, Líška, Bebrava sú rovnako slovenského pôvodu.
Laznícke osídlenie v lokalite Havran | Foto: Milan Ďuroch
Osídlenie Havrana a Čierneho blata a iných blízkych osád zrejme súvisí s lazníckym doosídľovaním katastra mesta v 18. – 19. storočí ľuďmi, ktorí sem prišli zo Zvolenskej stolice - z Hriňovej alebo Detvy a okolia.
Foto: Milan Ďuroch
Priamo pod vrchom s našimi skalami dodnes žijú obyvatelia s priezviskom Hriňo.
Foto: Milan Ďuroch
Osídlenie sledovalo aj existujúce staré cesty medzi Krupinou, Banskou Štiavnicou či obcou Krnišov. Práve kataster tejto obce sa dotýka územia, na ktorom ležia tajomné skaliská. I na samotných stromoch sú lesníkmi natreté červené pásy priamo v teréne vyznačujúce hranice chotárov. Nájdeme tu i súkromne vyrezané značky – možno mená alebo iné odkazy.
Skalné veže a veľké balvany nemo svedčia o sopečnej činnosti Štiavnických vrchov a stratovulkánov. Tie najmohutnejšie sa dvíhajú do výšky približne 13 až 15 metrov, o niečo viac ako je krupinská Vartovka.
Foto: Milan Ďuroch
Dnes sú súčasťou lesného porastu starého cca 60 rokov, preto je len na našich predstavách ako monumentálne museli tieto skaliská vypadať ak ich žiaden väčší strom nezakrýval. Podobne ako Štangarígeľ pôsobili ešte mohutnejšie.
Foto: Milan Ďuroch
V lesnom poraste rastú i staršie jedince – najmä buky, duby a hraby. Skalné návršie objímajú pokrútené stromy a nájdeme tam i dôkazy, že ich pozná i lesná zver.
Pod skaliskami je malá osada a nad ňou je málo známa vyhliadka na mesto – i na Vartovku, Bzovícky hrad, domčeky nad mestom alebo aj vysielač, laznícke domčeky a Sixovu stráň. Výhľady sú i na opačnú stranu – na Štiavnické vrchy, čiapku Sitna, Saský vrch v katastri mesta...
Výhľad na Sitno zo skál | Foto: Milan Ďuroch
Takáto krásna vyhliadka je na kopci zvanom Stránička – len sadnúť a dívať sa v diaľ, rozjímať nad krásou božej prírody - chýba už len malá lavička.
Výhľad na Krupinu a Krupinskú planinu zo Stráničky | Foto: Milan Ďuroch
Tento kút Krupiny je ideálny pre letné či jesenné vychádzky, pešo alebo na bicykli. Ak to nestačí, potom možno nasledovať starobylú poľnú cestu a prejsť i na Krnišov (Kráľovce-Krnišov) a ešte ďalej a späť do kráľovského mesta Krupina.
Foto: Milan Ďuroch
Jesenná krása prírody nadchne každého človeka.
