Prečo nám chýba pravdivá publicistika športových škôl o bežných životoch v nich?

Úvodné foto: Aj také fotografie sa rodili a rodia v športovom teréne. V tej chvíli z mikrofónu komentátora ( mimochodom autora tohto článku), keď víťazku na majstrovstvách SR v cezpoľnom behu v Dudinciach 17. novembra 2018 spovedal redaktor Krupinskej televízie, okrem iného odznelo: „Slávni velikáni ani v športe nevyžadovali od svojho okolia uznanie. Aj z nadpriemerných výkonov tu, na dnešných majstrovstvách Slovenskej republiky, v crose, vychádza pravá úcta k dnešným víťazom hlavne s nadpriemernými výkonmi. Tak ako napríklad vychádzala k stále neprekonanému fúzatému rekordu slovenskej republiky v behu na 1 500 metrov na dráhe, ktorý drží už vyše 40 rokov Ivan Kováč. Aj on ako začínajúci bežec miloval cros. A začínal s ním na Honte, neďaleko Banskej Štiavnice..“ | Foto: Jaroslav Jenčo

Téma veľmi potrebná v čase, kedy sa náš šport približuje z dňa na deň k bodu mrazu. Možno aj preto také moje tvrdenie, že nikde nenachádzam konkrétne spracované témy ako kvalitne riadiť stredné športové školy v našej vlasti. Podľa mojej skromnej mienky až príliš aj v našom školstve o športe miešame hrušky s jablkami, namiesto toho, aby sme sa venovali športovej kultúre systémovými krokmi, ktorá nám bude prinášať úspechy. Veď ešte pred desaťročiami sme ich tu mali svetové. V Banskej Bystrici, ako v prvej škole bývalého Československa, ktorá bola riadená Ministerstvom školstva a športová činnosť  v nej bola metodicky usmerňovaná vtedajším Slovenským ústredným výborom ČSZTV a jeho jednotlivými zväzmi kvalitne dokázali experimentálne  možnosti skĺbenia vzdelávacích úloh na úrovni II. stupňa základnej školy a gymnaziálneho štúdia so športovou prípravou športovo – talentovaných žiakov. Na úrovni strediska vrcholového športu mládeže. Potvrdiť to môžu výsledky z tohto obdobia, lebo po experimentálne vydarenom období vznikali popri Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici ďalšie podobné školy v Košiciach, Bratislave a Trenčíne. Na tých, ale neskôr i ďalších podobných školách vyrástli mnohí úspešní športovci – reprezentanti, úspešní olympionici, majstri sveta, Európy, ktorí na všetkých kontinentoch šírili dobré meno Slovenska, ale i celej Československej republiky. Protagonisti takej skvelej myšlienky už nežijú. Mám na mysli prvého riaditeľa Športového gymnázia v Československu RNDr. Zoltána Kohúta, ale i ďalších nadšencov Ernesta Cabana, Ľubomíra Drobču, PhDr. Róberta Rozima i ďalších. Banská Bystrica bola reálnou, veľmi potrebnou pokladnicou metodickej múdrosti i vďaka vtedajšiemu Armádnemu stredisku vrcholového športu (ASVŠ) Dukla so svojimi trénermi, metodikmi, lekármi, ale hlavne vrcholovými športovcami, v úzkom prepojení na vysokoškolskú TJ Sláviu PF Banská Bystrica. Žijúcich pamätníkov nepresvedčí nikto, že v kolektívnom chápaní zdravého systému telesnej výchovy sú rozhodujúce dnes dve, alebo 3 hodiny TV na základných či stredných školách, keď chýba systém kvalitného riadenia stredných športových škôl a štátnych akadémií na území Slovenskej republiky, ktoré sa odvíjalo v čase svojej prosperity od dopredu dohodnutých podmienok a finančného zabezpečenia. Aký normatív žiakov pre špičkové stredné športové školy môže platiť? Čas nás pres viedča, choré také spôsoby a prístupy ku kvalite a prosperite stredných športových škôl.

Aj taký vedel byť Ivan Kováč ( na snímke vľavo), keď ešte žil. Vedel hovoriť aj o svojich pocitoch. Tvrdil, že aj v efektívnej komunikácii o športe je potrebný súzvuk rozumu a citu. Ivan, žiaľ, dnes už nie je medzi nami. Opustil naše rady. Ako silný človek, ktorý miloval svoje úspechy, lebo poznal dokonale seba i svoj osud... | Foto: Ján Miškovič

Aj preto som si dovolil založiť zatiaľ nikým nepodporovanú knižnú publicistiku v spojení  s treťosektorovou Spoločnosťou slovenských velikánov, ktorá sa zaoberá plnením odkazov skutočných slovenských velikánov. Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika, Alexandra Dubčeka, ale i tých malých a predsa veľkých velikánov zo svetového športu, našich hrdých Slovákov, ktorí počas svojich životov aj z malého Slovenska hovorili a tí čo dnes žijú, stále hovoria, ako sa pracovalo a pracuje s pozitívnymi odkazmi vo svete, aby sa rodil úspech a aby neodumieralo, či nekolabovalo v Slovenskej  republike ľudské zdravie, ani ľudské dobro a športová kvalita v ňom.

Sčasti to znova naznačujú rozhovory aj v dvojčísle písaného média, štvrťročníka Slovenskí velikáni, kde dostávajú priestor aj také spomínané osobnosti aké uvádzam, že majú čo povedať do systémových krokov o našom aj športovom živote v tom celospoločenskom, teda v jeho smerovaní a výchove. Sú skvelí pedagógovia, bývalí športovci či tréneri svetového rangu, ale aj študenti ako produkt spomínanej kvality. Jedným z takých je napríklad aj súčasný riaditeľ Strednej športovej školy v Banskej Bystrici Dr. Jozef Smekal, ktorého športovo – trénersko – pedagogické skúsenosti prinesieme v médiách, ktoré publicisticky autorsky obhospodarujeme najbližšie na internetových portáloch Duklasport.sk, Región Hont, ale i v písanom štvrťročníku Slovenskí velikáni a knižnej produkcii, presnejšie v II. diele knižky Šport, futbal zvlášť očami primátorov, starostov, pedagógov a verejnosti. Ten prvý, s ktorým sa môžete zoznámiť na portáli Duklasport.sk, publicistika nám svojim obsahom vlial inšpirácie i podnety  na tvrdenie, že v živote nestačí len čítať, študovať a byť funkcionárom, ale odkazmi sa musí aj pri športe žiť! Čo vy na také tvrdenie a na tieto myšlienky?