Prenčov

Obec Prenčov leží v juhovýchodnej časti Štiavnických vrchov v doline potoka Štiavnica, tečúceho stredom hornatinného chotára. V súčasnosti v obci žije 620 obyvateľov. 

Územie bolo obývané už do doby bronzovej. Prvá zmienka o obci Prenčov sa spomína v písomnostiach už v roku 1266. Obec Prenčov bola do 16. storočia súčasťou panstva hradu Sitno, ktorý chránil cesty do banskej oblasti a ktorý vznikol pravdepodobne po roku 1240. V okolí Prenčova sa nachádzali viaceré hliniská, z ktorých sa hlina vozila aj do Banskej Štiavnice. Tu  sa z nej vyrábali fajky Zacharky, ktoré sa stali známe nielen v Rakúsko – Uhorsku, ale aj na celom svete.

V minulosti boli dôležitou súčasťou hospodárstva mlyny a v obci sa nachádzali až tri. Dodnes sa z nich zachoval iba jeden, stredný valcový mlyn. Veľký význam pre obec má i osobnosť slovenského národného a vedeckého života, Andrej Kmeť. Práve vďaka jeho bádaniu, konkrétne jeho archeologickým výskumom v chotári Prenčova a blízkeho okolia, sa zistili základné etapy ľudskej činnosti v praveku, dosiahli sa nové poznatky o etapách osídlenia územia pod Sitnom. Životu a dielu Andreja Kmeťa, ktorý v obci pôsobil 30 rokov bola zriadená Pamätná izba A. Kmeťa, jej súčasťou je aj „sedliacka prenčovská chyža“ s dobovým nábytkom, odevmi a náradím. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša. Najzaujímavejší a najvzácnejší v kostole je barokový oltár, na ktorom je namaľovaný patrón kostola Sv. Mikuláš. V kostole sv. Mikuláša sa nachádzal aj organ, ktorý priamo preň vyhotovil v roku 1731 kremnický organár Martin Zorkovský. No po roku 1845 pol premiestnený do rímsko-katolíckeho kostola v Beluji. Zaujímavý je taktiež neogotický evanjelický kostol a Kaplnka so studničkou s čistou pramenitou vodou, nazývaná „Samaritánka“.