Príroda je kľúčová pre produkciu potravín i sociálnu súdržnosť!

Za účasti vedcov a diplomatov zo 130 krajín sveta sa 29. apríla 2019 v Paríži začala konferencia, ktorá prijala prvú globálnu 1800 stranovú správu o stave ekosystémov planéty Zem. Na jej príprave pracovalo viac ako 3 roky vyše 150 expertov a desiatky ich spolupracovníkov.

Zo spomínanej správy vyplynulo: „Až doteraz sa hovorilo o dôležitosti biodiverzity najmä z perspektív životného prostredia. Teraz sa do popredia dostávajú fakty, že príroda je dôležitá pre produkciu potravín, čistú vodu, lieky a dokonca aj pre sociálnu súdržnosť.“

Nie je žiadne tajomstvo, že súčasná situácia v tomto smere je alarmujúca. José Gregorio Mirabal, prezident organizácie, ktorá združuje pôvodné obyvateľstvo z povodia Amazonky to vyjadril veľmi jednoznačne, keď skonštatoval, že veda potvrdzuje, čo naši múdri starci hovoria už desaťročia: „Zem umiera.“

Známy anglický dramatik a esejista írskeho pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru George Bernard Shaw, ktorý sa zaoberal aj žurnalistikou, taký stav charakterizoval veľmi stručne: „Teraz, keď sme sa naučili lietať v povetrí ako vtáci a potápať sa ako ryby, ostáva nám už jediné – naučiť sa žiť na Zemi ako ľudia.“

Po častom strašení a narastaní stresu v súčasnom období, keď nám viac ako inokedy aj prostredníctvom médií chýba desaťročia medzigeneračná komunikácia, zvyknem oázou ticha a samoty hľadať stíšenie ľudskej poroby v čase COVIDu-19 v oáze ticha a pokoja kúpeľného mestečka Dudince. Robievam často, keď som tam, že osamotenými prechádzkami žasnem nad prírodnou ponukou dudinského balzamu na dušu, úžasného pokoja, ktorý sa tisne v Dudinciach nielen do príbytkov obyvateľov, ale zároveň rozmýšľam, prečo je tomu tak? 

Nahováram si, že neznalosť zákonov prírody, podľa ktorých treba žiť, je tou najťažšou chorobou súčasnosti. Ak je to pravda, tak z toho vyplýva, že hlúposť je choroba, na ktorú často doplácajú smrťou nevinní ľudia. Potom sa dá veriť tým, ktorí tvrdia, že národné bohatstvo každej krajiny i sveta je odrazom stavu verejného zdravia. A ak k takým myšlienkovým ponorom pripojím to, čo povedal už starogrécky filozof a zakladateľ logiky, žiak Platóna, Aristoteles: „Nič tak nenivočí ľudské telo ako nečinnosť,“ potom ma spravidla vyženie na vlastný príkaz do práce. Veď zdravie, to je sebadisciplína. A, verte, vďaka tomu píšem tieto riadky. 

Na tej prechádzke som spozornel, že napriek slabým mrazíkom včera, ale aj predvčerom brázdia mechanizmy riadené ľudským faktorom terén vedľa pekne upraveného futbalového štadiónika. Domáci vedia že tam, kde niekedy pestovali zeleninu. Nedalo mi. Ale koho sa opýtať, ak disciplína a opatrenia COVIDu-19 nedovoľujú bežnému smrteľníkovi vstúpiť do kúpeľného zariadenia, lebo situácia spôsobená COVIDom vyžaduje rešpektovať celonárodné nariadenia do špiku? 

Prídem domov, otvorím počítač, nájdem telefónne číslo a po telefonickom spojení mi ochotný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu v Dudinciach Ing. Boris Benický vysvetľuje: 

„Áno, pracujú tam naši ľudia. Práve včera sme začali realizovať projekt zameraný na udržateľný rozvoj dudinského kúpeľného komplexu, ale i regiónu Hont s využitím revitalizačných tradičných agrosystémov, spoznávaní, uchovávaní, rozširovaní a využívaní biodiverzity pre zlepšenie výživy, zdravia a kvality života.“ 

Keď mi toto povedal, môj krátky prešedivelý strih na stareckej hlave sa zježil. Nuž sa pýtam ďalej. „Pán inžinier a teraz mi to povedzte pomaly a po slovensky, aby som to mohol napísať aj na náš Región Hont ľudskou rečou. O čo vlastne ide? A on mi na to: 

„Ideme spolu so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, konkrétnejšie s tamojšou Fakultou agrobiológie a potravinových zdrojov v spolupráci s jednou z najväčších Botanických záhrad v Európe, ktorá je pri Kyjeve na Ukrajine, samozrejme aj s Kúpeľmi Dudince a. s., prakticky obnovovať priamo v prírode spojenie človeka s prírodou, oživenie a prinavrátenie toho čo bolo zdravé, pre naše životy potrebné a čo tu už nie je.

Pán doc. Ing. Ján Brindza, CSc s kolektívom svojich spolupracovníkov za výdatnej pomoci našich ľudí z Dudiniec i celého Hontu budú na jednom mieste tam, kde ste videli pracovať mechanizmy, pripravovať pre tunajších kúpeľných hostí, ale i turistov, rovnako pre malé či stredné a rodinné farmy, školy a širokú verejnosť Hontu Živú knižnicu, teda dreviny, okrasné a ovocné kríky,  sady, aleje, hájik, teda to, čo tu už bolo.

Ako, kedy, kde a čo, to sa isto osobitne zameranými publicistickými či fotografickými výstupmi návštevníci Hontu či nášho kúpeľného mestečka dozvedia. Pôjde o uchovanie a sústredenie, ale i rozmnožovanie a šírenie unikátnych starých a krajových odrôd všetkého, čo sme stihli spolu zatiaľ prebrať slovne. Projekt sa začal včera a jeho realizácia bude trvať roky. Veď tých kolekcií z rastlinných druhov bude do päťdesiat. Pribudnú množiteľské škôlky naprieč celým Hontom, takže váš postreh nám uľahčil prvú oficiálnu verziu medializácie tohto projektu.“ 

Položil som to malé bakelitové čudo na stôl a so slovami vďaky začal poznámky z rozhovoru ukladať do počítača. Celkom na záver. Zdá sa mi, že sme v Slovenskej republike zásluhou múdrych ľudí naštartovali ďalšiu z veľmi zaujímavých a pre naše životy potrebných aktivít. Uvidíme.

Ale za seba môžem sľúbiť, ak zdravie dovolí, s radosťou sa podujmem publicisticky písať históriu toho, čo nám ponúkli na Honte naši múdri predchodcovia. Osobne pokladám komunikáciu s múdrymi za úžasné bohatstvo tohto sveta.