Skôr než začne ďalší ročník Dudinskej päťdesiatky...

Mnohí bojujeme s rôznymi vecami na tomto svete a vo svojom okolí. Ja napríklad otvorím internetový portál Región Hont, šľachetný a potrebný, stále podľa mojej skromnej mienky kvalitatívne obsahovo i graficky zlepšujúci sa a v tom momente bojujem s vlastným srdcom...

Otvorím rubriku: Športové podujatia a o Dudinskej päťdesiatke sa mi chce zrazu napísať veľa. Čím začať? Štatistickými údajmi? Návratmi k jednotlivým ročníkom? To by som musel mať naporúdzi viacerých, ktorí stáli pri zrode tohto skvelého športového podujatia. Dávam prednosť svojmu redakčnému zápisníku. Listujúc v ňom, čítam v súvislosti s Dudinskou päťdesiatkou:

„Máte skvelých funkcionárov, trénerov, športovcov. V atletickej chôdzi sveta poznám množstvo osobností, ktoré patria do siene slávy atletickej chôdze sveta. Iste by medzi nimi nemali chýbať Ukrajinec Vladimír Golubničij či československý reprezentant Josef Doležal, strieborný na OH v roku 1952, ale i mnohí ďalší, ktorí dokázali prekonávať svetové rekordy na ceste či atletickej dráhe. Mám v živej pamäti štart na podujatí, kde som šiel bok po boku s vaším slávnym a, dovolím si povedať, asi nenahraditeľným človekom pre atletickú chôdzu, Jurajom Benčíkom. Trénerom, ktorého na základe odvedenej roboty a jej výsledkov radím bez rozmýšľania medzi troch najúspešnejších na svete.

Mám tým na mysli skvelého Jerzyho Hauslebera, rodáka z Vilna – Gdanska, architekta atletickej chôdze Mexika. Veď skúste skloňovať špičkové osobnosti svetovej, alebo ak chcete olympijskej atletickej chôdze, z tejto krajiny - José Pedrozu, Daniela Bautistu Rocha, Ernesta Canta či ďalších a zistíte, prečo tento profesor za 40 rokov svojho pôsobenia pri atletickej chôdzi má toľko úspechov, podôb ako neskôr už iba ďalší Poliak Krisztof Kiseľ, tréner slávneho poľského olympionika Korzeniovského či váš a náš Juraj Benčík.“ Toto mi posledne, keď odchádzal z nášho regiónu Hont povedal Kastytis Pavilonis, dnes vyše 74-ročný živý pamätník svetovej atletickej chôdze z Litvy.

Dudinská päťdesiatka je dnes maják svetovej atletickej chôdze s číro slovenskými základnými stavebnými kameňmi.

Človek pri pozornom načúvaní musí zostať v šoku, ak od takého športovca, skvelého trénera či funkcionára atletického diania v Litve a vo svetovej atletickej chôdzi dostáva aj informácie, akým skvelým človekom je napríklad Mauricio Damilano, ktorého na OH v Soule porazil práve náš Jožko Pribilinec.

Tak sa dostanete, trebárs, k praktikám nárastu kvality atletickej chôdze v Číne i ďalším posunom v odbornosti chápania úspechov disciplíny, ktorá napomáha zdraviu, lebo špičkoví športoví chodci zvyknú žiť vysoko nad priemerný vek radového človeka. 

Viktor Golubničij, olympijský víťaz na 20 km trati na LOH v Mexikuv roku 1968, ktorý dnes žije v malom mestečku západnej Ukrajiny sa dožíva krásneho veku 84 rokov a spomínaný Jerzy Hausleber zomrel v Mexiku, 13. marca 2014, keď mal vyše 83 rokov.

Takéto rozhovory, aké môže viesť novinár o živote hviezd svetového športu, nútia písať to, čo bežný človek zvyčajne hľadá v úspešnejšom svete, lebo nevidí, že mu to núkajú doma. Malým deťom napríklad prostredníctvom Žiackej chodeckej ligy, ktorej architektom v slovenských podmienkach nie je nikto iný, ako práve Juraj Benčík. 

Ten istý Juraj Benčík, ktorý bol so skupinkou nadšencov architektom dnes vo svete slávnej Dudinskej päťdesiatky. A Dudinská päťdesiatka? To je aj propagácia nášho krásneho regiónu Hont. Ak teda otvárame v rozbehnutom internetovom portále Región Hont rubriku Športové podujatia, patrí sa hneď v úvode zdôrazniť, že ten náš región je vďaka významným športovým veličinám, ktoré ho navštívili, navštevujú a budú navštevovať v myšlienkových návratoch, rôznorodo skloňovaný. A prečo začínam práve Kastytisom Pavilonisom? On mi vždy svojsky pripomenie počas návštevy Dudiniec, Hontu, Banskej Bystrice či iných kútov Slovenska, že tu chodieva veľmi rád, má tu veľa skutočne vzácnych priateľov a hlavne, obdivuje aj pri organizovaní Dudinskej päťdesiatky nadšenie a kvalitu práce organizátorov. Raz mi dokonca nezabudol pošepnúť, že vie dobre, čo so sebou a čo hlavne v sebe nosí náš chodecký trénerský mág v súvislosti so svetovou atletickou chôdzou ešte aj dnes!

Budem ho však ešte raz v tomto príspevku presne citovať: „Naši pretekári z Litvy nechýbajú na Dudinskej päťdesiatke, nechceme chýbať ani na ďalších ročníkoch banskobystrického chodeckého mítingu. Konfrontujeme tu tréningové postupy s tými, ktoré dlhodobo ponúka Juraj Benčík, lebo od jeho staršieho kolegu, s ktorým on tak rád rozprával - a mal o čom, sa už nedozvieme osobne nič. 

Robiť takým štýlom atletickú olympijskú výchovu v praxi, ako ju robíte v Slovenskej republike, vám právom môže závidieť svet. Nepotrebujem nič prikrášľovať. Chodím po svete s otvorenými očami. V Banskej Bystrici, ale dokonca aj v Dudinciach som si zásluhou vašich dôchodcov všimol a očarilo ma aj krásne stretnutie športovcov – seniorov. Malo nádych skôr radosti z pohybu a priateľstva, než špičkovej prezentácie Masters športovcov. Tak sa správne robí šport pre všetkých,“ povedal skôr, než opustil priestranstvo banskobystrickej reštaurácie Atlét, kde sa chodci Litvy počas svojho pobytu v Banskej Bystrici vtedy stravovali.

Na širší a ešte analytickejší rozhovor nie je v takom prológu o Dudinskej päťdesiatke čas. Verím, že tréner Kystatis Pavilonis príde aj na tohoročnú Dudinskú päťdesiatku. Keď mi raz podával ruku jeho asistent Jozef Romaukovs, povedal mi: „Tu je to veľká škola atletickej chôdze.“ Hlavou mi vtedy preletela známa myšlienka vyslovená rakúskym lekárom, zakladateľom psychoanalýzy Sigmundom Freudom, ktorý povedal, že škola síce ľudí učí, ako sa má premýšľať, nenaučí ich však samostatne rozmýšľať – na to musí prísť každý sám. 

Byť sám sebou vo svete, ktorý sa ťa neprestajne snaží urobiť niekým iným, je úžasná snaha a chce to veľké nasadenie, ale je to zároveň aj veľmi zodpovedná úloha.

Vravím si, prečo aj tak na úvod nenastoliť návraty, prečo sa patrí venovať Dudinskej päťdesiatke pri jej organizovaní. Hlavnú organizátorskú úlohu na seba prevzal Slovenský atletický zväz.

To však neznamená, aby sme zabudli na našom pohostinnom Honte na slušné a úctivé slovo, na návraty k Dudinskej päťdesiatke, jej prednostiam a veľkosti či dôležitosti aj očami iných? Nuž, povedal som si, prečo nedať na papier to, s čím bojujem vo svojom srdci pravidelne pred blížiacou sa Dudinskou päťdesiatkou? 

Hádam mi čitateľ prepáči, že napísané si dovoľujem ilustrovať fotografiami majstrov atletickej chôdze z domácej, slovenskej atletickej dielne. Pohľadom na skvelé osobnosti svetovej atletickej chôdze. 

Úvodné foto približuje olympijského víťaza a majstra sveta Mateja Tótha, v článku sú umiestnené aj fotografie ďalších dvoch velikánov atletickej chôdze Pavla Blažeka (na snímke vpredu) majstra Európy a štvornásobného účastníka OH spolu s olympijským víťazom Jozefom Pribilincom. Samozrejme, patrí sa priblížiť i pretekársku činnosť Juraja Benčíka. Tá má v archíve magazínu www.sportlandia.sk, odkiaľ som tieto fotografie vybral, aj takú podobu v hlúčiku pretekárov.

Jozef Mazár