Úvodné foto: Vďaka archívu majstra Európy v atletickej chôdzi Pavla Blažeka môžu vidieť čitatelia Regiónu Hont aj snímku z majstrovstiev sveta v atletike z Ríma 1987, kde pretekal na 50 km trati aj Pavol Szikora so štartovným číslom 805 a obsadil v silnej konkurencii absolútnych chodeckých špičiek sveta 7. miesto. Snímka približuje situáciu na 15 km, kedy kráčala na špici pretekárskeho poľa táto početná skupina pretekárov. | Foto: archív Športlandia.sk
Dnes , 25. mája toho roku bude vo Fiľakove posledná rozlúčka s prvý víťazom aj vo svetovej atletickej chôdzi, preslávenej Dudinskej päťdesiatky. „Skromný, poctivý športovec, húževnatý v tréningu i pretekaní, ale i bežnom živote, slušný, pracovitý človek. Ľudia ho mali radi. Bol som na neho hrdý, som na neho hrdý a zostanem na neho hrdý!“
Tak stručne pre Duklasport.sk , ale i pre nášho čitateľa Regiónu Hont charakterizoval viacnásobného majstra Československa a Slovenska, Pavla Szikoru, v atletickej chôdzi na 50 km trati, jeho dlhoročný tréner Juraj Benčík, vo chvíli, keď nám smutným hlasom oznámil, že po ťažkej a zákernej chorobe, opustil naše rady. Nezabudol hlasom, ktorý signalizoval, že slzy žiaľu a ľútosti má na krajíčku, dodať:
„Skutoční velikáni svetovej atletickej chôdze v družstvách Československa, v zoskupení: Jozef Pribilinec, Pavol Blažek, Roman Mrázek a Pavol Szikora.“
Práve Pavol Szikora, jeden z nich, zomrel pred 2 dňami, v sobotu 22. mája 2021. O jeho smrti sa mnohí dozvedeli aj prostredníctvom informácie na internetovej stránke Slovenského atletického zväzu.
Keď sme sa naposledy s Pavlom Szikorom rozprávali na Králikoch nad Banskou Bystricou, v objekte Vojenského športového centra Dukla, ktorú v rokoch 1984 – 1992 úspešne reprezentoval, na svoju ťažkú chorobu sa nielen nesťažoval, ale to v bežnej debate ani nespomenul.
Pavol Szikora sa narodil 26. marca 1952 v Lučenci. Vo Fiľakove, podľa informácií portálu SAZ, zomrel vo veku 69 rokov. Pavla Szikoru sme aj bez redakčného zápisníka stretávali v Dudinciach na svetovej fieste atletickej chôdze, ktorú práve on odštartoval ako prvý, na 50 km trati, svojim víťazstvom.
Dokonca vedel spomínať, ako to vyzeralo pri jej premiére, keď ešte ako pretekári Dukly bývali vo vtedajšom hotelovo – rekreačnom zariadení Tehliar, ako pri organizovaní tohto podujatia pomáhali mnohí, v tom čase dobrovoľní funkcionári atletickej chôdze. Pavol sa nehanbil verejne zaspomínať na prvé začiatky neskôr pravidelných športových sústredení v Kúpeľoch Dudince, ktoré ochotou personálu i samotného vedenia Kúpeľov Dudince a.s., vrátane mesta Dudince dostali tento šport zo Slovenskej republiky, ale i reklamu samotným Kúpeľom Dudince a tomuto najmenšiemu mestečku Slovenskej republiky na všetkých kontinentoch sveta. Taká bola a je pravda o tomto podujatí.
Pavol Szikora tentoraz na trati oveľa kratšej – 20 km, v čelnej skupine, ktorú vedú jeho kluboví kolegovia so slávnej a svetom atletickej chôdze obdivovanej reprezentácie Československa, ktorú tvorili pretekári vtedajšej Dukly Banská Bystrica ( na snímke tentoraz súperia v poradí Pavol Blažek, Jozef Pribilinec, Roman Mrázek, Ivo Piták a skupinku uzatvára Pavol Szikora) pod vedením svojho trénera Juraja Benčíka. Záber je z majstrovstiev Československa v roku 1986, ktoré sa konali na antuke bratislavského Interu. | Foto: Športlandia.sk
Vždy bolo zaujímavé načúvať v tejto súvislosti aj skromnému, ale zaujímavému rozprávaniu jeho rekordéra, ktorý vyhral Dudinskú päťdesiatku 2x.
Odborníci potvrdia, že bol i slovenským rekordérom. Štatistiky prezrádzajú, že od roku 1987 víťazným časom 3:42:20 h a ten rekord držal až celých 22 rokov. Až dovtedy, kým ho neprekonal Matej Tóth časom 3:41:32.
V Aktualitách Slovenského atletického zväzu o Pavlovi Szikorovi, okrem iného, píšu:
„Rodák z Lučenca začínal s atletikou v TJ VSŽ Košice po nástupe na košickú strojnícku priemyslovku. Začínal v bežeckej skupine chýrneho šprintéra Františka Mikluščáka, ktorý pochopil, že má vytrvalostné vlohy a vo februári 1969 ho posunul chodeckému koučovi Tiborovi Rimaiovi.
V máji v debute na 10 000 metrov, na košickom mítingu Deň víťazstva, došiel medzi poslednými, no v čs. tabuľkách staršieho dorastu za rok 1970 už figuroval v Top 10 (8 Slovákov, 2 Česi!).
Po skončení SPŠS dostal povolávací rozkaz do Banskej Bystrice, ale odtiaľ ho ešte v ten deň poslali do Prahy: ako zverenec Alexandra Zvolenského získal 2 čs. juniorské bronzy na 20 km (1972 a 1973).
Po návrate, do neporovnateľne skromnejších podmienok v Košiciach, ho 2 roky viedol znova Rimai, neskôr na diaľku tréner Sparty Václav Vágner, ktorý ho preorientoval z 20 km na 50 km.
V premiérovej päťdesiatke v Poděbradoch 1980 zašiel senzačný výkon 4:01:03 a v rámci majstrovstiev SR skončil na 2. mieste, predstihol ho len český rodák v banskobystrickom drese, Jaromír Vaňous.“
Kariéru skončil až ako 41-ročný v drese samostatného Slovenska na Svetovom pohári 1993. To už bol aj tréner – od roku 1989 viedol maďarského chodca Zoltána Czukora, veľmi dobre známeho aj z pretekov na spomínanej Dudinskej päťdesiatke.
Aj viaceré konkrétne fakty z jeho čulého športového života potvrdzujú, že Pavol Szikora mal v živote svoj cieľ.
Istotne dnes - 25. mája 2021, o 16. hodine vo Fiľakove, pri poslednej rozlúčke s ním, jeho najbližší z atletickej chôdze, medzi ktorými nebudú chýbať, napríklad tréner Juraj Benčík a jeho klubový kolega z atletických čias vo VSŽ Košice a neskôr aj Dukly Banská Bystrica, Jozef Sabo, čo to doplnia. Možno už iba pre seba.
Mal cieľ… Aktualizoval ho. Žil svoj život, nie život niekoho iného. Robil veci, ktoré neodporovali morálnym zásadám a svojim konaním neubližoval ostatným. Nič v živote nedostal zadarmo. Všetko bolo len vecou jeho tvrdej práce, pevnej vôle, vytrvalosti, odhodlania a vášne pre to, čo robil.
V našom rebríčku ľudských a športových hodnôt Duklasportu.sk dopisujeme:
„Pavol Szikora bol, a na večnosť zostane, práve preto skutočným velikánom.“
Česť jeho nehynúcej pamiatke!