O začiatkoch hokeja v Šahách a okolí z pamätí Alexandra Harnu (3)

Odveta sa hrala na „Šóderoši“, hriala nás túžba vrátiť prehru z  prvého zápasu. Svedomite sme sa pripravovali na revanš. Vymysleli sme, ako urobiť bránky regulárnejšími. Nasekli sme sekerou diery do ľadu, osadili sme palice do nich na vzdialenosť 183 cm od seba, stabilizovali sme  122 centimetrovú výšku a ostatné sa ponechalo nočným mrazom. Keď už bránky držali pevne, spojili sme konce so švihadlom. Ostávali sme na ľade dlhšie a vymýšľali taktiku, ktorá by platila na súpera. Dohodli sme sa hrať so štyrmi  hráčmi  pred vlastnou bránou a jedným útočníkom vpredu čakajúcim za „bukom“.

        Prišiel netrpezlivo očakávaný deň odvety. My sme sa rozcvičovali  na ľade, keď sme zazreli prvých hráčov  Red Wings  (mesto) ťahajúcich  svoje výstroje na saniach. Potom sa objavili ďalší a ďalší, až z toho mráz behal  po chrbte. Mali sme pocit, že prišlo všetko z mesta, čo malo ruky a nohy. Ani Homočania sa nedali zahanbiť. Boli  prítomní   rodičia, susedia, spolužiaci, zvedavci,  ktorí  vytvorili  fantastickú  kulisu  a   neúnavne   nás   povzbudzovali do konca zápasu. Aj vďaka nim sa Jastrabom podarilo zvíťaziť v pomere 7 : 4. Odveta  za  prehru  sa  vydarila.  Rivalita tejto generácie pokračovala až do roku 1969, keď  mnohí z nás nastúpili na základnú vojenskú službu,  vysokú školu  alebo do pracovného pomeru. Bilancia   týchto  vzájomných,  pre  nás  prestížnych  meraní  síl  vyšla  v prospech  Red  Wings, najmä  zásluhou   Laca  Ligača,  ktorý  nám  nastrieľal  najviac  gólov.  Skončila sa dekáda, obdobie nášho dospievania, experimentovania, silných zážitkov pri   hľadaní svojej identity, na čo  vďaka  našim Jastrabom a Krídlam stále s láskou spomíname.

       Jedni  odchádzajú, druhí  prichádzajú, tak to v živote chodí. Vďaka demografickej krivke  nastúpili   po nás  ďalšie  silné populačné ročníky, našlo sa veľa chlapcov, ktorí mali guráž pokračovať v hokejovej tradícii, ktorí potrebovali vybočiť z obvyklého rámca hrať stále proti tomu istému súperovi. Dostali nápad  vytvoriť  dorastenecké družstvo a prihlásiť ho do okresnej súťaže v ročníku 1970/71. Vojtech Harna bol poverený zariadením formalít. Po prijatí prihlášky Výborom TJ Slovan Šahy pribudol hokejový oddiel  k futbalovému, stolnotenisovému a volejbalovému. Po úspešnej registrácii na  Okresnom zväze ľadového hokeja v Leviciach, družstvo  bolo prihlásené do okresnej súťaže. Bolo potrebné oboznámiť hráčov s pravidlami ľadového hokeja a so súťažným poriadkom. Po absolvovaní školenia na zväze, Vojtech Harna zorganizoval  spolu s ostatnými seminár v priestoroch bývalého „ Domu Pionierov“ na splnenie tejto požiadavky. Družstvo tvorili nasledovní hráči :  Július Boldiš, Miroslav Čavojec, Peter Didi, Vojtech Harna, Ladislav Hatvanger, Peter Kramár, Ján Lówy, Peter Škerlík.    

Termín   prvého zápasu, na ktorý všetci netrpezlivo čakali,  bol  niekoľkokrát   preložený  kvôli nepriazne   počasia. Chlapci trénovali na suchu všade, kde sa  to  len dalo, nemali na výber.   Asfaltová plocha, na ktorej sa mohol  hrať pozemný hokej, slúžila ako náhrada ľadu. Jedného dňa poštár doručil depešu oznamujúcu  miesto, dátum a čas prvého zápasu. Podľa vyžrebovania prvý zápas sa mal hrať v Pukanci proti  tamojšiemu Tatranu. Cestoval som s kolektívom mladých hokejistov v autobuse. Pri pohľade na tváre chlapcov bolo cítiť napätie, odhodlanie podať čo najlepší  výkon, ale aj nervozitu z toho ako dopadne  tento prvý oficiálny súťažný zápas. Pikantériou zápasu bolo, že  delegovaný  rozhodca sa nedostavil  a žrebovaním  voľba    padla  na mňa. Ako  študent FTVŠ bez rozhodcovskej licencie, s vedomosťami o rozhodovaní získanými  len návštevou zápasov Slovana v Bratislave a sledovaním hokeja v televízii, snažil som sa nepokaziť  zápas, čo sa podarilo. Napriek veľkému  boju na  mäkkom  ľade,  zápas sa skončil víťazstvom domácich v pomere 5 : 2.  Bol  to zápas veľmi slušný bez vylúčeného hráča. To bol prvý oficiálny výsledok zápasu, v ktorom hrali chlapci za Šiah,   s ktorým boli všetci  spokojní, lebo každý  hráč  vydal  zo seba  všetko. Bola  to  dobrá  motivácia  do  ďalšieho  priebehu  súťaže,  ktorá  sa  v ďalšom  odohrala v turnajovom  formáte  v Nitre  pre  nepriaznivé  počasie.  Nasledujúci ročník zastihol podobný osud, zase  zaúradovalo počasie a tak  turnaj pre určenie  majstra  okresu dorastencov   levického  okresu  v   ľadovom hokeji   sa  konal  v Topoľčanoch. V obidvoch  ročníkoch  naši  dorastenci  skončili  na  poslednom  mieste. Bolo  to  zároveň  posledné vystúpenie  v dorasteneckej  kategórii,  nastal   čas  pre  transfer  do  seniorskej  kategórie.