Ivan Kováč: V tichu sa dotýkam svojej duše

Foto: archív redakcie Športlandia.sk | Text pod foto: Ivan Kováč v úlohe športového komentátora. „Rozhlasový mikrofón mi tiež vyplnil dôležitú časť môjho života,“ – zvykne zareagovať, ak sa ho opýtate na jeho viac ako 30-ročnú prácu v oblasti elektrotechnických športových médií.

Keď som rozmýšľal, koho by som ako prvého mohol osloviť na rozhovor, aby sa jeho obsahom niesla sila duša človečiny spojená s prírodou a toto všetko nebolo iba symbiózou umeliny písania o Honte, netrvalo vôbec dlho, aby som o rozhovor poprosil Ivana Kováča, v časoch Československa špičkového reprezentanta v atletike a neskôr známeho rozhlasového reportéra.

Ivan, o tebe je známe, že si milovníkom prírody v okolí Banskej Štiavnice. Vraj, Richňava je tvojim druhým domovom. Prečo je tomu tak?

Pozri sa, dnes mnohí spievame o modernej Európe. V mojej rétorike je dôležitejší prístup k vlastnému zdraviu. Ja vnímam Richňavu ako liek. Nachádzam tu veľa pokoja, úžasné množstvá podnetov na poznávanie mnohého ešte stále neobjaveného, čo robí moju dušu aj telo zdravšími a tým i bohatšími. Príroda Hontu, ale aj Tekova či Pohronia má svoju dramatickosť aj s dejinami. Niekedy pôsobí driemajúco, ale ja v nej nachádzam plno čerstvej energie, a preto  tvrdím, že sa tu skrýva množstvo darov pre zdravý život. Desaťročia sa tu pohybujem voľne, našiel som tu ideálne miesto na oddych, relaxáciu, na krásne prechádzky pod hrejivými lúčmi slnka. V tichu hry vánku a zlatistých lúčov slnka cítim dotyky svojej duše. Tú krásu vnímam nielen zrakom, ale moje vnútro obnovuje pocity dobra, túžby po zdravom pohybe…

Rozumiem ti. Narodil si sa ako crossový bežec, teda ako bežec prírodou. Bol si s ňou od detstva zrastený. Dnes svet spieva o crosse ako o behu pre zdravie. Ako toto všetko dnes, keď už nosíš na chrbte 7 krížikov, vnímaš?

Zaujímavá otázka. Vnímam moju prítomnosť ako súčasť tejto prírody, v ktorej mnohé meniť nemôžem. Mohol som v prírode natrénovať spojenie tela a mojej duše s jej krásou. Snažil som sa naučiť čo najviac vnímať drobulinké čiastočky všetkého krásna, čo je živé, pre zdravý život hodnotné a hodnoverné. Možno i preto necítim potrebu zaoberať sa tým, čo meniť nemôžem. Vnímam to a prijímam ako holý fakt. Moja chalupa na Richňave v sebe z toho pohľadu skrýva množstvo príbehov z tohto regiónu. Zavše ich premiešavam vo všeobecnosti s vlastne prežitými skúsenosťami inde, na iných miestach. Tu je na to úžasne vhodná klíma. Dá sa tu spomínať i meditovať. Kolorit dotvára nádherné čaro prírody.

Precestoval si hodný kus sveta. Ako reprezentant Československa, ale i ako reportér Slovenského rozhlasu. Nie raz sme sa spolu zhovárali na rôzne témy. Hovorili sme o športe, histórii hradov a zámkov, ľudovej architektúre, historických udalostiach, ale nikdy sme neskloňovali, pokiaľ ma pamäť neklame, región Hontu. Poznáš ho dobre?

Niečo poznám, iné menej. Okolie Banskej Štiavnice poznám dosť dobre, hoci som sa narodil a vyrastal v Zemianskych Kostoľanoch. Veď v Banskej Štiavnici som vyštudoval strednú školu. Tu som úspešne zmaturoval z vied stredoškolských. Teraz maturujem v Richňave z vied zdravého života. Ponuka maturitných otázok má širokú škálu. Od poznávania a zoznamovania sa s planinami, pahorkatinami, cez spoznávanie čara a nebezpečenstva roklín, krásy útesov až po bohatú históriu ohraničenú storočiami. Nuž, keď tak hlbšie rozmýšľam, chýba mi, napriek tomu, že tu mám desaťročia chalupu, veľmi veľa, aby som mohol fundovane hovoriť o tomto regióne.

Budem nápomocný. Spomeniem napríklad vinice. Pýchu a liek tunajšieho kraja. Asi tušíš na čo narážam...

Ak ma chceš skúšať z oblasti vinárenských skvostov ocenených na národnej a medzinárodnej úrovni, tak v tejto oblasti nie som veľmi doma. Z tejto oblasti sú naporúdzi renomovanejší odborníci. Veď Hont hraničí s Nitrianskou stredoslovenskou vinárenskou oblasťou, ale poznám svahy a podaktoré odrody zo Sebechlieb, Dudiniec, Hontianskych Moraviec, Hontianskych Tesár či vzdialenejších Neniniec a oblasti z okolitých svahov Veľkého Krtíša. Poznám a rád ochutnám Peseckú leánku , Levickú frankovku či Concordiu, i keď nepohrdnem ani čerstvým prírodným prameňom napríklad minerálnej vody, ktorej sa napijem keď som v Kúpeľoch Dudince, kde už viac ako tridsaťročie navštevujem vo svete športu známu Dudinskú chodeckú päťdesiatku.

Dobre. Trochu sme sa prešli Hontom aspoň slovne. Čo si myslíš, čo by sme nemali pri návšteve Hontu vynechať?

Zaskočím ťa odpoveďou. Ak chceš, napíš to tak, ako vravím. Ak nenapíšeš, náš rozhovor na túto tému skončil predchádzajúcou odpoveďou. Dal som sa ľahko presvedčiť ako partner na úvodný rozhovor rubriky magazínu Náš Hont. Nech teda tento magazín bude aj vhodným tipom pre návštevu všetkého zdravého, užitočného, výchovného i zábavného pre každého čitateľa, ktorý bude obsah magazínu obohacovať svojím životom, svojím aktívnym postojom k regiónu Hont. Vieš dobre, že vždy som radšej presadzoval realizáciu povedaného, napísaného praxou. Ale isto sa aj sám budem snažiť, i keď nie často, ale predsa podeliť písaným slovom aj ako autor slov o regióne Hont. Nemám na mysli písané slovo o atrakcii či vyhľadávaní senzácie, ale o také, ktoré dokáže obohatiť, poučiť, zabaviť, motivovať napríklad k činorodým myšlienkam.

Ivan, práve za také slovo ti v tejto chvíli ďakujem.