Je COVID-19 iný na Honte a iný v Banskej Bystrici?
Ak ma niečo z napísaného, ponúknutého médiami na začiatku roku 2021 obzvlášť zaujalo, bol to rozhodne vnútorný svet jediného slovenského zástupcu v Medzinárodnej futbalovej federácii historikov a štatistikov zo Slovenskej republiky (IFFHS) Ing. Jaroslava Šišku v spojitosti s vlastným prežívaním COVIDu-19. Na internetový portál www.duklasport.sk napísal množstvo zaujímavých zastavení v čase, kedy mu nebezpečný COVID chcel zobrať možno aj celý jeho aktívny a zaujímavý život.
Keď som čítal jednotlivé riadky ním dané na spomenutý internetový portál Športovej agentúry Dukla, jeho veľmi výstižný titulok som si dovolil pre Región Hont upraviť, lebo som si dával sám sebe otázky: Ako zdolal COVID-19, možno až v 85. minúte II. polčasu? Názov jeho zaujímavého príspevku som zmenil v tomto prípade celkom a z ním napísaného nepreberám na Región Hont nič. Na základe jeho popisu však uvažujem. Je Covid-19 so svojím priebehom iný na Honte a iný napríklad v Banskej Bystrici? Čo mi vlastne môj priateľ hovorí napísaným?
Uvažujem nahlas spolu s vami. Ale tiež som začal aj písomne uvažovať, ako precízne mi Jaro potvrdil múdrymi tohto sveta šírenú pravdu, že každý sme si v podstate sám sebe lekárom svojho vlastného života. Z jeho príspevku som medzi riadkami len pre seba stihol vyčítať, že si samotní zostavujeme konzílium pre svoju životnú prax, vrátane zoznamovania sa a prenášania či neprenášania niektorých vedeckých poznatkov do vlastných životov. Aj tým sme každý iný. Jeden sa takými pohľadmi i postojmi či vyhodnocovaním dôležitých životných míľnikov zaoberáme tak, druhý inak. Jeden si z nás pripisuje vlastnému zdraviu väčšiu dôležitosť, iný menšiu.
Sú i takí, ktorým sú vlastné životy, a tým aj životy iných, ľahostajné. Žiaľ, osobne som patril dlho medzi tú poslednú skupinu ľudského zoskupenia a do dnešných dní mám úžasný rešpekt z každej škodlivej závislosti. Tá vlastná a jej následky ma vyzvali hľadať seba samého v tejto zložitosti súčasného sveta. Preto obdivujem Jarovu vytrvalosť, chuť vzdelávať sa, nepodliehať panike, nepraktizovať vlastným životom revanšizmus iným a pod. Veď si len zoberme takú závislosť od moci, peňazí, popularity, nakupovania alebo dokonca i jedla. Vieme byť v hľadaní práva a dobra úprimní k sebe samým? Ak nie, ako potom môžeme tvrdiť, že práve my sme tí správni, ktorí skutočne pomáhajú iným?!
Poznáme dokonale svet každého alebo svet bôľu a chorôb veľkej časti obyvateľov tejto planéty? Aj také myšlienky mi hmýrili mysľou pri pozornom čítaní prežívania COVIDu-19 už spomínaným Ing. Jaroslavom Šiškom na www.duklasport.sk. Nie, nedovolím si niečo vybrať z ním popisovaného prežívania COVIDu-19.
Už dvakrát som sa vrátil na spomínaný portál a vždy som pri pozornom čítaní narazil na niečo nové. No vždy som odišiel od počítača s myšlienkou zavinšovať všetkým čo najviac zdravia a vedomého úsilia kráčať spoločným úprimným a múdro organizovaným úsilím k šťastiu väčšiny z nás. Samozrejme, že v hojnosti vlastného zdravia a s košom veľkej žičlivosti potrebných hodnôt súčasného sveta. Za najväčšiu a najpotrebnejšiu dobrotu považujem spoločnú konzumáciu ľudskej múdrosti z pestrej mozaiky už spomenutej žičlivosti do súčasného praktického života.
