Pečenice

Pečenice ležia na styku Ipeľskej pahorkatiny s južným výbežkom Štiavnických vrchov. Nadmorská výška stredu obce je 252 m, chotár od 225 do 574 m. Západnú pahorkatinnú časť chotára tvoria treťohorné uloženiny s pokrovom sprašových hlín, východnú vrchovinnú andezitové tufy a tufity. Nižšie svahy sú odlesnené (vinice), na vyšších rastú dubové a hrabové lesy. Má hnedozemné a lesné pôdy.

Vyvinutá obec sa spomína v roku 1135. Do 1560 patrila prepošstvu v Šahách, do 1685 Turkom, neskoršie jezuitom, od 1776 banskobystrickej kapitule. R. 1715 mala 20 domov, 1828 59 domov a 356 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a zameranie sa nezmenilo ani za I. ČSR a neskôr. Od 1968 bola v obci píla.

V obci sa nachádza románsko-gotický rímskokatolícky kostol z 13. storočia, prestavaný v 14. a 17. storočí a rozšírený v roku 1917 a 1936. Bývalý barokový jezuitský kláštor pochádza z roku 1693.

V obci sa nachádza románsko-gotický rímskokatolícky kostol z 13. storočia, prestavaný v 14. a 17. storočí a rozšírený v roku 1917 a 1936.

Bývalý barokový jezuitský kláštor pochádza z roku 1693.

V katastri obce leží tzv. Spečený val – predhistorické opevnenie, tiahnúce sa v severojužnom smere od Sitna až k Dunaju a pokračujúce na maďarskej strane. Na území Slovenska má tento val dĺžku až 60 km.

Potulkami v okolí obce je možné nájsť kamene s ryhami, ktoré pravdepodobne pochádzajú z veľmi dávnych čias a slúžili na brúsenie nájstrojov.

V obci sa konajú viaceré podujatia a akcie, známe sú fizerovačka – ochutnávka vína, fašiang, chodenie s drieňom a iné. V obci funguje aj folklórny súbor Skalka a dychová hudba.

Okolie obce je veľmi vhodné na pestovanie nenáročnej turistiky.