Sebechleby

Obec Sebechleby leží uprostred neporušenej prírody územia Krupinskej planiny na juhovýchodnom úpätí Štiavnických vrchov v údolí Belujského potoka, ktorý rozdeľuje 12-hektárová  vodná nádrž Sebechleby. V obci v súčasnosti žije okolo 1200 obyvateľov. 

Na území dnešnej obce Sebechleby boli sídliskové nálezy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej a slovanské z 10. storočia. Prvá písomná zmienka o obci s názvom obce Zebehgleb sa spomína v zakladajúcej listine z roku 1135 bzovského prepošstva /kláštora/, ktorú vydal uhorský panovník Belo II.  vo Vacove. V 13.storočí sa spomína dedina  Scebehlyb, Sebehlyb, cez ktorú prechádza cesta do strieborných baní v Banskej Štiavnici. V roku 1412 Kráľ Žigmund Luxemburský  pozdvihol listinami obec na mestečko a zároveň ho obdaroval mestskými výhodami. V 16. storočí tu bývali župné zhromaždenia. Kráľ Leopold I.  v roku  1674 udelil obci jarmočné právo na výročné výkladné trhy, ktoré sa konali 7 krát do roka. V rokoch 1725 - 1750 boli Sebechleby sídlom Hontianskej župy. 

Dominantou obce je kostol sv.Michala, archanjela má jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, krytého lomenou valenou klembou s lunetami, ktorá spočíva na rímsach pilastrov. Okná presbytéria sú gotické so zachovanými kružbami s 15. stor. Na severnej strane je gotická sakristia. Loď kostola je obdĺžniková, po oboch jej stranách sú prístavby bočných kaplniek. Na južnej strane je malá štvorcová kaplnka so začiatku 19. stor. Na severnej strane je kaplnka sv. Jozefa z 18. stor. V kostole je neoklasisistický organ z roku 1898. Vo veži kostola sa nachádza šesť zvonov. Iné kultúrne pamiatky ako je súsošie Najsvätejšej Trojice, socha sv.Vendelína a Pamätník padlým I.svetovej vojny sa nachádzajú v centrálnych parkoch obce.

Víno sa v obci pestovalo už v 13. storočí a v 16. storočí sa začali kopať vínne pivnice. Široko ďaleko sa nepestovalo také kvalitné hrozno ako tu a navyše táto oblasť bola jednou z najväčších producentov vína v Uhorsku. V odľahlej vinohradníckej osade asi 3 km od obce sa nachádza jedinečná pamiatková rezervácia ľudovej architektúry s názvom Stará Hora. Najstarší dátum vytesaného vročenia na pivnici na Starej Hore je z roku 1707. V centre sa nachádza kaplnka sv. Urbana s námestím. Prvá písomná zmienka o staršej vinohradníckej osade Mladá Hora je z roku 1219. Je to tretí najstarší záznam o pestovaní viniča na Slovensku.