Sila mysle, slova, alebo skutkov?

Foto: archív OÚ Hontianske Nemce | Text pod foto: Aj tak to vyzeralo tesne. pred štartom 8. ročníka Nemčianskeho crossu v Hontianskych Nemciach na futbalovom ihrisku. Každému športovému výkonu predchádza rozcvička. Trate pre beh terénom sú v Hontiaskych Nemciach členité.

V súvislosti s menom s priezviskom , Jozef Nemec, ktorý je tretie volebné obdobie starostom obce Hontianske Nemce, našu redakciu magazínu Náš Hont neťahala do tejto rázovitej obce Hontu, ktorá leží na trase zo Zvolena cez Šahy do Budapešti, sila moci funkcionára či obecného bohatstva, ale sila mysle človeka.

Dôvod? Pána PaedDr. Jozefa Nemca sme spoznávali ako človeka desaťročia, aj keď spomínaný magazín ešte nebol zďaleka ani v plienkach. Nuž nie náhodou, naša prvá otázka súčasnému kormidelníkovi v živote dnes vyše 770 ročnej obce znela: „ Zaoberali ste sa, zaoberáte sa aj dnes silou vlastnej mysle, stavom vlastnej duše?“ A jeho odpoveď? Reakcia?..

„Zaskočili ste ma. Mnohí ľudia vedia, presvedčili sa vlastnými životmi, že myšlienky každého z nás, ale i slová, hlavne však následné skutky sú všemocné. Vytvárajú náš vlastný život, životy našich najbližších, ovplyvňujú široké spoločenstvo ľudí, s ktorými žijete v danom územnom celku, v obci, spoločnom bytovom dome, na jednej ulici. Nad svojimi myšlienkami však máme výhradnú kontrolu my, sami“ – zareagoval a tým dal prakticky súhlas na tento rozhovor.

Pán starosta, vieme o vás, že ste rodákom z Kysúc, z dedinky Staškov, kde sa narodil a určitú dobu žil aj známy populárny herec Jozef Króner. Kedy ste prišli do tohto kraja a aké vo vás zostali spomienky na príchod do regiónu Hont?

„Príroda bola a podľa mňa aj dnes je pre život na Kysuciach, síce krásna, ale aj náročnejšia, drastickejšia i keď mne najviac robilo a aj dnes trochu robí na Honte problémy väčšie teplo ovzdušia. Je tu rovinatejšia, ale tiež jedinečná krajina. Do Hontianskych Nemiec som prišiel v osemdesiatych rokoch minulého storočia, predsedom MNV tu bol Jozef Kracina, zaujímavý a progresívny človek, milujúci život a všetko krásne i dobré v ňom. V mojom vnútri mi zostali jeho slová, že Nemce boli, sú a zostanú silné, lebo tu žili, žijú a budú žiť rodiny s menom Nemec, Nemček a podobne. Vtedy sme sa obaja chutne zasmiali a snažili sa nadviazať kvalitnou pedagogickou prácou v tunajšej obci na výchovu mladého pokolenia páve aj smerom, ako a prečo má, môže a dokáže človek meniť svoje životy už od mladých rokov.“

Zaujímavá odpoveď. Prišli ste tu ako mladý pedagóg, stali ste sa pevnou súčasťou pedagogického kolektívu. Bol to, podľa vás, silný pedagogický kolektív? Ak áno, v čom bola jeho sila?

„Na prvý pohľad veľmi jednoduché otázky, ale na také sa spravidla ťažko odpovedá. Mal som vtedy 26 rokov a riaditeľkou Základnej školy v Hontianskych Nemciach bola vtedy pani magistra Helena Rondíková, vynikajúci pedagóg a výborný človek. Vzácna osobnosť. Sila nášho pedagogického kolektívu spočívala v tom, že väčšina pedagógov dobre poznala svoje vlastné vnútorné sily i to, čo na sebe musí meniť, aby naše spoločné výsledky, správne vychovávať a učiť deti pre úspešný život, boli absolventmi našej školy čitateľné. Svet už vtedy kráčal k zmenám míľovými krokmi a aj dnes život ukazuje, že všetko nové, nemusí byť vždy pre naše životy to najlepšie. Škola, to nie je len odrecitovať, naučiť mentorovať to čo bolo a je v knihách. To je aj dotknúť sa otázok vlastného zdravia , zdravia v rodinách, nahliadnuť a formovať pozitívne vzťahové otázky po trase žiak – pedagóg – rodič – obec – kamaráti, teda nahliadnuť na chodníčky vzťahov medzi mladými s tými skúsenejšími, lebo mnohé situácie v živote dokázali aj pred nami našich predkov osvietiť, posilniť, pohltiť, motivovať, Povzbudivej múdrosti sa môže človek učiť v každom veku a podľa mňa, motivovať ho na taký spôsob života je vec pre každého pedagóga náročná, ale krásna i fascinujúca,“

Dobre. Teraz ste starostom obce, vaši mnohí žiaci sú jej občanmi. Sú silnými článkami vašej obce?

„Pozrite sa, každý je tým, čo si o sebe myslí, čomu verí, každý žije taký život, aký ho chce vidieť a v neposlednom rade náš život je taký, ako o ňom hovoríme aj v tomto rozhovore. Možno sa na regionálnej úrovni málo hovorí o súčasnej revolúcii, alebo potrebe sily myslenia a konania. Jedinými obeťami našich myšlienok sme my, sami. Aj mne sa v živote vždy nepodarilo hneď urobiť takú zmenu, ktorú som na sebe urobiť potreboval. Ale nemyslím si, že vy svojim rozhovorom chcete čitateľovi priblížiť hovory na intelektuálne témy?…“

Správne ste to vystihli. Na intelektuálne nie, ale na aktuálne áno. Zmenil sa život ľudí v obci Hontianske Nemce, podľa vás k lepšiemu a ak áno ako je to poznať?

„Myslím si, že životná úroveň išla v obci smerom hore, nie k ľudskému dnu. Vidieť je to na budovách, mám teraz na mysli hlavne súkromný majetok, pozitívne sa mení okolie i myšlienkový svet ľudí. Svoju tvár i účel zmenili v pozitívnom smere napríklad aj športoviská v obci. Na futbalovom ihrisku pribudla tribúna, šatne, nové, kvalitnejšie sú v obci chodníky, prístupové cesty, vybudovali sme čističku odpadových vôd, v obci pribudla nová bytová jednotka s 12 bytmi. Veľmi sa mení myslenie ľudí a ich postoje k sebe i svetu. Všetko závažné otázky, potrebné pri objasňovaní ich zmysluplnosti na širšiu diskusiu.“

Súhlasíme, Preto sme do Hontianskych Nemiec prišli. Vie sa na širšom kúsku Hontu, nie len vo vašej obci, že tu máte krásne zrekonštruovanú materskú škôlku s veľmi kvalitným pedagogickým obsadením, známa je v širokom okolí velikánska púť pod názvom Škapuliarska Panenka Mária, v obci je vybudovaná zmysluplná Krížová cesta. Všetko svedectvo vnútornej sily občanov Hontianskych Nemiec. Čo vy na taký pohľad?

„Už som v jednej z predchádzajúcich odpovedí naznačil, že dynamikou tajomstva sily ľudí tejto obce je pokoj odvíjajúci sa od prameňov pevnej viery . To nie je fráza. Budem konkrétnejší i keď už mnohé je naznačené v predchádzajúcich mojich odpovediach. Každoročne počas 1. mája organizujeme v obci Nemčiansky cross. Toho roku to bude už jeho 9. ročník. Hlavnou kategóriou je beh na 10 km vo veľmi členitom teréne. Podujatia sa zúčastnili aj významné osobnosti zo špičky našej slovenskej atletiky. Pretekári a pretekárky k nám prichádzajú z nášho kraja, ale aj z Popradu, Žiliny, Košíc i vzdialenejších miest a obci nášho Slovenska….

Prepáčte, že si vás dovolím prerušiť o tom o čom hovoríte s veľkou láskou, o láske k pohybu. Ako to, ale, vyzerá vo vašej obci s hnevom?

„Mudrci všetkých vekov hlásili, že láska je najvyššia sila, je to božské svetlo. Pri behu na dlhé trate sa spravidla i ten najväčší hnev dokáže rozpadnúť, preto aj sám behávam polmaratóny.. Nie len v našej obci žijú ľudia, ktorí majú aj problémy. Ale tvrdím, že nikto nás nezachráni pred našim životom. V takej a jej podobných myšlienkach hľadajme odklon od hnevu nad sebou samým. Ak sa nám to čo najviac bude dariť, pribudne ešte viac spokojnejších, v spoločnosti budeme registrovať viac úcty a pokoja.“

Svojou odpoveďou ste vyslovili pre magazín Náš Hont pozvánku na 9. ročník Nemčianskeho crossu. Dobrá príležitosť pokračovať v začatom rozhovore netradičnou reportážou zo života vašej obce. Čo vy na to?

„Iste to uvítajú aj naši občania či samotní účastníci spomenutého podujatia…“

Nuž, teda, do skorého videnia v Hontianskych Nemciach.

Zhováral sa Jozef Mazár