Zastavenia pri míľnikoch pestovania viniča na Honte

Už autori historicko–geografických diel o Uhorsku oddávna venovali pozornosť tamojšiemu vinohradníctvu. Samozrejme, predovšetkým tam, kde produkovali kvalitné víno. Z knižnej tvorby Štefana Kazimíra, ktorý sa zaoberal publicisticky pestovaním viniča a produkciou vína na Slovensku v minulosti v závere dvadsiateho storočia, sa dozvedáme o viacerých prameňoch takej publicistiky. 

Tento príspevok ako súčasť nášho Kalendária č. 8 sme postavili tiež na archívnych materiáloch. Motiváciou zaoberať sa touto problematikou bol nielen rozhovor mladej autorky Kristínky Teťákovej na stránkach Regiónu Hont s Ing. Petrom Šťastným, ale aj viaceré telefonáty od vás, čitateľov, ktorými ste nás žiadali, aby sme niečo napísali aj o ekonomicko–sociálnych podmienkach existencie vinohradníctva. 

Púšťať sa do takej tvorby znamená okrem iného zaoberať sa dátami pestovania viniča na Honte z pohľadu napríklad  určovania vývojovej tendencie produkcie vína a pestovania viniča, ale i otázkami inej povahy. Keď sme začínali s rubrikou Kalendárium, upozorňovali sme, že nepôjdeme cestou odborných štúdií či odbornou tvorbou encyklopedických textov. Skôr prinášaním míľnikov na cestách, ktorými sa zaoberáme.

Platilo v minulosti a platí aj dnes, že výnos vinohradu bol a je podmienený nielen objektívnymi pôdnymi a klimatickými podmienkami, ale závisel a naďalej bude závisieť aj od toho, či sa jeho obrábaniu venuje náležitá pozornosť a či osoby, ktoré ho obrábajú, majú potrebné skúsenosti. Rovnako akým smerom orientujú svoju produkciu. Máme na mysli, či vinič pestujú len z dôvodu, aby dopestovali a predali čo najviac hrozna, alebo sa zaoberajú aj výrobou kvalitných vín. 

Mnohí si kladú otázku: „Prečo vlastne pravda a víno až vtedy nadobúdajú pravé hodnoty, keď boli dlhý čas zatvorené v tmavých pivniciach?“ A naviac, všimnite si, ako také zátišie priťahuje oči? Čo na to vraví srdce? | Foto: Barbora Strieborná

Jedno nás pri zastaveniach míľnikov na spomenutej ceste zaujalo – snaha o zachovanie dobrej kvality vinohradov, lebo tá má svoj pôvod v tom, že niekedy pôda vysadená viničom predstavovala v súbore nehnuteľného majetku neobyčajne vysokú hodnotu. Výška tejto hodnoty závisela od toho, akú cenu dosiahlo víno na trhu. V niektorých oblastiach a obdobiach sa cena pôdy vysadenej viničom zmenila. Takým obdobím bolo napríklad už 17. storočie. Podstatnou súčasťou pracovného poriadku bolo, že sa robotníkom nemohli vyplácať vyššie mzdy, ako určili úrady. Robotníci, ktorí požadovali vyššie mzdy, boli trestaní tak, že ich vyviazali na pranier. Tak tomu bolo napríklad v Jure. 

Na Honte sa v roku 1665 stanovila za vyplácanie vyšších miezd pokuta v sume až 40 zlatých. To sa odvíjalo aj od vlastníctva vinohradov. Vinohradníctvo v stredoveku na Honte existovalo. Donácia Bela II. v prospech kláštora v Bzovíku z roku 1135 spomína okrem iného 10 zakúpených vinohradov vo Veľkom Mederi, ďalej vinohrady v Honte, a to v Kamenných Kosihách a Pečeniciach. Je to prvá písomná zbierka o vinohradníctve v Pečeniciach bohatom na tradíciu. 

Prečo to píšeme? Pri vínku sa všeličo porozpráva. Napríklad aj toto: Víno je dar bohov pre radosť srdca, ak sa užíva s mierou. Jeden pohár neškodí nikomu, dva rozväzujú jazyky, ale kto ho vypije celý džbán, prebudí sa v priekope na ulici. Kto nevie víno piť, mal by poznať históriu. Pitia a hlavne pestovania viniča či výroby kvalitného vína.

Žiadne príkazy a zákazy. Skôr motivačné informácie. Poznania seba, druhých, ale napríklad aj toho, že v metácii majetku Sebechleby a v Šahách roku 1241 už boli záznamy o pestovaní vinnej révy či kvalitných výrobcov vína. V Honte sú z prvej polovice 13. storočia doložené vinohrady už v roku 1219. 

Rozvoj vinohradníctva v stredovekom Honte úzko súvisí s rozvojom baníctva v stredoslovenských horách. Banskí podnikatelia sa snažili získať pôdu vhodnú na vysadenie viniča v okolí Banskej Štiavnice. V stredoveku je existencia vinohradov doložená v Bátovciach roku 1290, a to v časti Jelakšová a vo vlastných Bátovciach roku 1406. Devičany a Bohunice predal Belo IV. v roku 1270 dvom banskoštiavnickým mešťanom za 250 hrivien striebra. V oboch lokalitách sú známe neskoršie doložené vinohrady. V Ďurkovciach a Hokovciach v 15. storočí spomínajú vinohradnícke hory.

V Hontianskych Nemciach spomína vinohrady listina z roku 1291. Dozvieme sa z nej, že vinohrady ležia pri ceste, ktorá vedie do Banskej Štiavnice. Hrkovce dávajú svojej vrchnosti roku 1290 obruče na sudy. V Medovarciach sa spomínajú vinohrady v roku 1386. Vo Vinici v roku 1340 a v Žemberovciach v roku 1518. 

Napriek uvedenému je nielen z Hontu, ale i Trenčianskej, Tekovskej, Ostrihomskej a Novohradskej župy o výrobe vína z obdobia 16. storočia veľmi málo dát. Ako dokazujú informácie z neskoršieho obdobia, mohla výroba vína v Honte aj v 16. storočí dosiahnuť vysokú úroveň. Najväčšiu úroveň dosahovali v Honte pri zakladaní vinohradov zrejme až v 19. storočí. Z Hontu sú dáta o výrobe vína v 17. storočí len z 29 obcí, čo vystihuje skutočnosť len čiastočne. Kusé informácie poukazujú, že tu výroba vína dosiahla do roku 1628 vyššiu úroveň ako v rokoch 1673 – 1700. 

Podľa súpisu z roku 1715 bolo v celej Hontianskej župe 10 331 kopáčov a v roku 1720 už 16 479 kopáčov vinohradov. Reč čísiel, knižných a archívnych faktov. Rozšírme rozlohu poddanských a mestských viníc podľa počtu kopáčov. V roku 1715 bolo v Bratislavskej župe 40 723 kopáčov, v Nitrianskej 16 052, v Hontianskej 10 301, v Tekovskej 4 529, v Novohradskej 1388, v Gemerskej 436, v Zemplínskej, Abovskej, Šarišskej a Trenčianskej žiaden.

V roku 1720 bolo v Bratislavskej župe 51 188 kopáčov, v Nitrianskej 19 856, v Hontianskej 16 664, v Zemplínskej však už 14 097, v Abovskej 6 396, v Tekovskej 3 684, v Trenčianskej 1 158, v Gemerskej 469 a v Šarišskej žiadny kopáč uvedený nebol. Z uvedeného vyplýva, že v 18. storočí sa znásobili pestovateľské výmery a začalo sa pestovať aj v lokalitách nevyužívaných na pestovanie viniča. 

Ako to vyzerá dnes? O tom v jednom z ďalších pokračovaní nášho Kalendária.