Na Slovensku si takmer všetci spájajú slovenskú poéziu s Andrejom Sládkovičom. Nie všetci však vedia, že jeho rodiskom je starobylá Krupina.
Mesto Krupina | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Sládkovič sa skutočne narodil v meste pod Vartovkou, v malom učupenom domčeku za mestským domom, dnes Sládkovičova ulica č. 44. Dve malé okienka, jedna väčšia izba...
Rodný dom Andreja Sládkoviča v Krupine | Foto: Ing. Milan Ďuroch
V tomto dome vychoval Ondrej Braxatoris, miestny učiteľ a evanjelický a.v. kantor, s Teréziou rod. Bartolomeidesovou 14 detí a s druhou manželkou Alžbetou rod. Kellnerovou ďalšie 3.
Hoci 6 umrelo v útlom veku, ôsme dieťa v poradí - to bol malý Andrejko, budúci slávny básnik a evanjelický a.v. kňaz. Krupina zrodila malého Andreja Braxatorisa dňa 30. marca 1820. Braxatorisovci dali Slovensku a Slovákom aj ďalšieho štúrovského básnika Karola (nar. v r. 1806 – pôsobil a umrel v Hontianskych Tesároch) a ešte aj rytca a geodeta Daniela Braxatorisa (nar. 1817 – pôsobil a umrel v Dudinciach) – obaja sa narodili v Krupine.
Evanjelický kostol v Hontianskych Tesároch | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Hrob Karola Braxatorisa na cintoríne v Hontianskych Tesároch | Foto: Ing. Milan Ďuroch
V Krupine Andrej absolvoval ľudovú školu, stadiaľ odišiel ako desaťročný do Perovčian v dnešnom Maďarsku, aby sa naučil maďarčinu. Jej základy si upevnil na krupinskom katolíckom piaristickom gymnáziu.
Podľa A. Sládkoviča je pomenované aj gymnázium v Krupine | Foto: Ing. Milan Ďuroch
To absolvovali aj jeho starší bratia. Krupina dala Sládkovičovi rodinu i historický rámec.
Otec Ondrej Braxatoris vydal prvú knihu v roku 1810 pod názvom Letopisové krupinští ako vôbec jednu z najstarších kníh v ľudu zrozumiteľnom jazyku (češtine) o meste na území Slovenska. V nej zdôrazňuje slovenský pôvod názvu Krupiny a zástoj Slovákov v meste, ktoré získalo privilégiá pre nemeckých hostí. Andrej Sládkovič v Krupine po prvýkrát počul slovenské piesne, slovenskú reč.
Tu sa naučil čítať a písať a v rodisku získal náboženský cit. V Krupine ho krstili v evanjelickom a. v. kostole dňa 1. apríla 1820. Tu počúval slová z Biblie – doma (ako bolo zvykom u evanjelikov v nedeľu pri obede) a aj na bohoslužbách v miestnom tolerančnom chráme.
Evanjelický kostol v Krupine | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Krstná misa A. Sládkoviča | Foto: Ing. Milan Ďuroch
V Krupine spoznal nádhernú prírodu a historické pamiatky (protiturecké boje, Vartovku - najstaršiu rozhľadňu a protitureckú vežu na Slovensku).
Vartovka nad Krupinou | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Hoci Sládkovič opustil Krupinu ako dieťa a študoval už mimo rodiska, rád sa sem vracal – navštíviť sestru, švagra – súrodencov, veď rodisko je iba jedno jediné na celom šírom svete.
Andrej Sládkovič sa preslávil najmä svojím básnickým dielom. Je autorom najdlhšej ľúbostnej básne Marína, ktorou zvečnil ideál nenaplnenej lásky k mladej štiavnickej deve Márii Pišlovej. Zoznámil sa s ňou v rokoch 1838-39 ako 19-ročný študent tamojšieho evanjelického gymnázia (v tom čase tam študoval i známy maďarský básnik slovenského pôvodu Sándor Petőfi).
Budova bývalého evanjelického gymnázia v Banskej Štiavnici | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Pamätná tabuľa na budove | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Neskôr odišiel na dva roky do Bratislavy na evanjelické lýceum. Tam naňho i celú generáciu historickými a filozofickými prednáškami pôsobil Ľudovít Štúr. Po ročnom pobyte v Hodruši mohol odísť študovať do Halle v Nemecku. Tam sa dozvedel, že svoju milú Máriu Pišlovú stráca...
Interiér evanjelického kostola v Banskej Štiavnici | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Marína sa nútene vydala v evanjelickom a. v. kostole v Banskej Štiavnici za pernikárskeho a voskárskeho majstra Juraja Gerža.
Evanjelický kostol v Banskej Štiavnici | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Spolu ležia i na starom cintoríne v Štiavnici, Marína navyše s dvoma pomníkmi – jeden má vlastný a druhý symbolický s nápisom: Marína Sládkovičova.
Hrob Maríny v Banskej Štiavnici | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Báseň Marína po svojom vydaní (r. 1846) inšpirovala ďalších a ďalších básnikov. Generácie mladých ľudí ju stále čítali a nachádzali tam svoje krásy i svoje žiale. Nemožno sa preto čudovať, že je aj jednou z najprekladanejších slovenských básní.
Hrob Maríny v Banskej Štiavnici | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Sládkovič napísal i ďalšie vynikajúce diela – medzi inými najmä Detvana, ktorého prvé verše vznikli už v Rybároch a dokončený bol až v Hrochoti. Mnohé jeho básne zľudoveli a zhudobneli (Dcérka a mať, V slzách matička sedela). V tom istom evanjelickom kostole v Štiavnici napokon v roku 1847 získal kňazskú hodnosť.
Evanjelický kostol v Banskej Štiavnici | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Potom sa ujal učiteľovania a povinností zborového farára Ev. a.v. CZ v Hrochoti.
Evanjelický kostol v Hrochoti | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Dodnes tu stojí kostol, v ktorom kázaval, škola, v ktorej učil a stará lipa, pod ktorou sedával.
Evanjelický kostol v Hrochoti a lipa, pod ktorou sedával A. Sládkovič | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Oženil sa v evanjelickom artikulárnom chráme v Hronseku, kde bol jeho starý otec kantorom.
Evanjelický kostol v Hronseku | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Sobáš uzavrel s Antóniou Júliou Sekovičovou pred svojím najstarším bratom Karolom Braxatorisom.
Evanjelický kostol v Hronseku | Foto: Ing. Milan Ďuroch
V Hrochoti sa im narodilo 5 detí a ďalšie 4 v Radvani nad Hronom, kam sa v roku 1856 presťahovali.
Fara a evanjelický kostol v Radvani | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Tam aj Sládkovič zomrel, v kruhu svojej rodiny 20. apríla 1872. Spolu s manželkou pochovaný na evanjelickom cintoríne.
Hrob Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Sládkoviča si po jeho smrti uctili všetci, ktorí mohli do Radvane prísť, no nielen Slováci, ale aj Maďari a Nemci. S každým dokázal ľudsky komunikovať a väčšina ľudí si ho vážila. V Radvani stojí kostol, v ktorom kázaval a monumentálny pamätník sediaceho kňaza Sládkoviča.
Evanjelický kostol v Banskej Bystrici - v Radvani | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Socha A. Sládkoviča v parku pred evanjelickým kostol v Radvani (Banská Bystrica) | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Interiér evanjelického kostola v Radvani | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Biblia, ktorá patrila A. Sládkovičovi | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Nemožno sa preto čudovať, že ešte počas existencie monarchie rodinu Braxatorisovcov aj v Krupine vyzdvihol historik Matunák tak, že jednu uličku v meste navrhol pomenovať Braxatorisovská a 20 rokov po vzniku Československa získala táto krupinská ulica pomenovanie Sládkovičova.
Len čo miestni vzdelaní nadšenci a krupinský kronikár Emil Nemec pripravili podklady k vzniku múzea, nikto nepochyboval o tom, po kom má byť pomenované. V roku 1965 vzniklo Mestské múzeum Andreja Sládkoviča, ktoré prezentuje život a dielo i históriu jeho rodného kraja dodnes.
Múzeum A. Sládkoviča v Krupine | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Jeho zamestnanci robili i robia pravidelné špecializované výklady k životu a dielu Andreja Sládkoviča. S najväčším citom boli realizované v podaní predchádzajúcej správkyne múzea Bc. Hilárie Michalkovej. Výklady v podaní ďalšieho historika múzea dodnes počúvajú žiaci a študenti z celého Slovenska – od Holíča po Halič, od Komárna po Ružomberok.
V roku 1957 získal jeho meno aj miestny park a v tej súvislosti tam odhalili pamätník s monumentálnou sochou Sládkoviča od akademického sochára Fraňa Štefunka.
Park A. Sládkoviča v Krupine | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Všetci zúčastnení pri odhalení sochy počuli verše Maríny i Detvana z úst hercov Slovenského národného divadla Ladislava Chudíka a Viliama Záborského.
Park A. Sládkoviča v Krupine | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Práve pred 25 rokmi (v r. 1995) získalo miestne gymnázium čestný titul Gymnázium Andreja Sládkoviča v Krupine (ako 2. na Slovensku – prvé je od r. 1919 v Banskej Bystrici) a ešte pred 8 rokmi tu každoročne prebehla súťaž pre študentov stredných škôl a dospelých v prednese poézie a prózy Slovensko mladé, rodisko moje
Gymnázium A. Sládkoviča v Krupine | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Od roku 1983 v Krupine pôsobí Divadelný ochotnícky súbor už pod novým menom Braxatoris, ktorý názvom voľne nadviazal na Divadelný krúžok Andreja Braxatorisa -Sládkoviča z roku 1949.
Krupinského rodáka nájdeme aj na nebeskej oblohe. V juhočeskej hvezdárni Kleť dňa 3. októbra 1980 objavili novú planétku (4781), ktorú pomenovali po slovenskom básnikovi - Sládkovič.
V roku 2020 sa mesto Krupina pripravovalo aj na oslavy 200. výročia narodenia krupinského rodáka i básnika.
Recitovanie pri soche A. Sládkoviča v Krupine | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Slávnostné odhalenie lavičky v parku A. Sládkoviča (na fotografii primátor mesta Krupina Ing. Radoslav Vazan) | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Lavička venovaná A. Sládkovičovi v parku v Krupine | Foto: Ing. Milan Ďuroch
V tejto schránke môžete zanechať A. Sládkovičovi básnický odkaz | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Pôvodne sa v deň jeho narodenín, 30. marca, v spolupráci s Národnou bankou Slovenska mala inaugurovať strieborná zberateľská eurominca v nominálnej hodnote 10 €, ktorá je z dielne Kremnickej mincovne (autor Karol Ličko) a rovnako aj poštová známka so štylizovaným portrétom Andreja Sládkoviča v spolupráci so Slovenskou poštou (autori Karol Felix a Jozef Česla).
Slávnostné kladenie vencov pri soche A. Sládkoviča v Krupine | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Okrem viacerých kultúrnych podujatí – súťaže v prednese poézie Sládkovičova Krupina (spolu s Banskou Štiavnicou a jej školami) či symbolického sadenia lipy v parku, sa v tento deň mala odhaliť pre múzeum mestom objednaný obraz Andrej Sládkovič a Antónia Júlia Sekovičová od akademickej maliarky Kataríny Vavrovej. V spolupráci so ZUŠ plánuje múzeum otvorenie výstavy výtvarných prác jej žiakov.
Príprava výstavy žiackych prác v Múzeu A. Sládkoviča | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Počas dní mesta v máji sa plánoval začiatok predaja pamätnej 0 eurovej bankovky s motívom A. Sládkoviča a múzea, ako aj otvorenie výstavy venovanej dvestoročnici krupinského rodáka. Mesto pri tejto príležitosti vydalo kalendár s fotografiami rodiska, pôsobiskami i mohylou Andreja Sládkoviča (autor fotografií Milan Ďuroch a Jozef Lomnický) a oddelenie kultúry, múzeum i miestne školy plánovali ďalšie podujatia a reálie.
Kalendár vydaný pri príležitosti 200. výročia narodenia A. Sládkoviča | Foto: Ing. Milan Ďuroch
Špeciálne v roku 200. výročia jeho narodenia krupinské múzeum v rámci oddelenia kultúry MsÚ v Krupine v spolupráci s tlačiarňou Róbert Jurových Nikara v Krupine pripravilo na vydanie Sládkovičove najvýznamnejšie a najznámejšie dielo Marína, a to s umeleckým dielom Marína na titulke od Kataríny Vavrovej. Andrej Sládkovič si to zaslúži. Jeho odkaz i práca zanechali trvalú stopu v dušiach mnohých generácií. On sám svojím životom i dielom ukázal zmysluplný život hodný nasledovania a aj návod dobrého života nielen krupinským rodákom, ale každému človeku. Aj v tejto dobe plnej komplikácií nám Andrej Sládkovič ukazuje, že bojovať o krásu, lásku a dobro je to najlepšie, čo môže človek urobiť.
Poďakovanie
Týmto si dovoľujeme poďakovať všetkým správcom objektov, ktorí sprístupnili a dovolili fotografovať interiéry a detaily týkajúce sa života a diela Andreja Sládkoviča.
Ďakujeme za pomoc a ústretovosť, ktorú nám poskytli:
Mgr. Miroslav Dubek, zborový farár Ev. a.v. CZ v Krupine a fílii Kráľovce (ev. a.v. kostoly a ich interiéry)
Mgr. Jaroslav Jurko, zborový farár Ev. a.v. CZ v Banskej Štiavnici (ev. a.v. kostol)
Pani Helena Šušková, presbyterka a lektorka a pán Dušan Ondrík, kostolník Ev. a.v. CZ v Banskej Štiavnici (ev. a.v. kostol)
Mgr. Michal Zajden, PhD., zborový farár Ev. a.v. CZ v Radvani v Banskej Bystrici (ev. a.v. kostol, socha, fara, cintorín)
Mgr. Anna Jakušová, zborová farárka, Ev. a.v. CZ v Hronseku (ev. a.v. kostol, zvonica)
Mgr. Beata Fraňová, zborová farárka Ev. a.v. CZ v Hrochoti (ev. a.v kostol, bývalá fara, lipa)
Časť zverejnených fotografií tvorí aj súčasť kalendára Andrej Sládkovič 200. výročie narodenia 1820 – 2020, ktorý je možné zakúpiť v Informačnom centre mesta Krupina alebo v Múzeu Andreja Sládkoviča v Krupine po vopred dohodnutom postupe (telefonát, mail).
Kontakty: muzeum@krupina.sk, tel.: 0917 761 157
ic@krupina.sk