Nepoznali sme ho v našich médiách, kde prinášame tento nekrológ, desaťročia. Ale to, čo povedal a čo vykonal nestačí ani na jednu knihu. Bývalý primátor mesta Šahy, kde Gustáv Socháň prežil svoju mladosť, pán Ing. Ján Lőwy nám o ňom okrem iného povedal:
„Gustáv Socháň, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami, príliš rýchlo nás opustil a nedovolil aby sme sa s ním zoširoka pobavili ukončením ním starostlivo pripravovanej knižnej publikácie. Možno by jej on dal názov: Hokej Šiah – tiež naša minulosť. Už ju spoločne s ním do života neuvedieme. V ostatných rokoch urobil veľa. Chcel hlavne pre mladých čitateľov a milovníkov história hokeja, športu vôbec, v súvislostiach životov skôr narodených priblížiť, ako sme žili, prečo sme milovali šport a ľudí pre neho oddaných aj v našom krásnom regióne Hont. Náš Gusto bol nadšencom a lokálpatriotom!“
A my si stihli zaznamenať, ktorí práve z hokeja boli jeho srdiečku v dresoch hokejových Šiah najbližší. Pravda, okrem mnohých priaznivcov športu zo súčasného i minulého spoločenského života. Nech nám prepáčia, že aj v tomto nekrológu si dovoľujeme uvádzať ich mená a priezviská aj pre našu čitateľskú verejnosť.
Sme presvedčení, že mnohí na neho budú s úctou, vďakou a len vo svojom vnútrajšku sebe vlastnom, rôznorodo spomínať a tešiť sa, že sa mohli vedľa neho pohybovať. Ak náhodou stretnete Ing. Jána Zekuciu, Ing. Štefana Hanusku, Ľubomíra Hanusku, Alexandra Harnu, Ladislava Ligača, Štefana Vargu, Ing. Jána Lőwyho, Gregora Michaleca, Petra Gregora, Daniela Haracha, Mariána Terena, JUDr. Slavomíra Brzu, Jozefa Ozoráka, alebo vedúceho vtedajšieho mužstva hokejistov staršej generácie z mesta Šahy, Júliusa Harnu, či ďalších pri mužstve funkcionársky pôsobiacich Ondreja Vargu, alebo Pűšpőkyho, pri mužstve za ktoré hrávali aj vtedajšie posily už v tom čase zo slávneho hokejového Zvolena - Ján Filo, Milan Supuka, Majo Engler, brankár Jožko Machaj, ale i ďalší nespomenutí, iste vám tiež povedia, prečo budú na večnosť na nášho Gustíka alias „Gustafsona“ známeho v slovenských hokejových dimenziách z hokejového dresu Toronto Maple Leaf, hokejového klubu NHL sídliaceho v Toronte, hlavnom meste kanadskej provincie Ontário a najväčšom meste Kanady spomínať.
Samotný Gusto nám aj pre našich čitateľov, počas nášho prvého osobného stretnutia, na Zimnom štadióne v Leviciach v roku 2016 okrem iného, práve v drese tohto klubu povedal:
„ Toronto Maple Leafs hrá v Atlantickej divízii Východnej konferencie. Je víťazom Stanley Cupu v rokoch 1918, 1922, 1932, 1942, 1945, 1947, 1948, 1949, 1951, 1962, 1963, 1964 a 1967, učiť sa histórii a oddanosti hokeja v Kanade je veľkou školou. Osobne som sa poznal so Stanom Mikitom. Naši otcovia už boli priatelia. Preto tvrdím, že konečným výsledkom nášho života boli a sú hodiny, v ktorých sme milovali ľudské dobro a prostredníctvom neho všetku krásu hokejovú, športu vôbec, ale aj nášho milovaného slovenského folkĺóru. Pamätajte, folklóru, nie ľudských neodborných, ale hlavne pre svet múdrych presných, z nášho krásneho Slovenska našimi otcami vštepovaných folklórnych zvyklostí. Odvíjajúcich sa od dobra a lásky vlastného srdiečka k iným a ľudskej statočnosti. Viete, my sme v Šahách hrávali už dávno aj hokej. Ech to boli časy. Hokej, futbal, volejbal, škoda že nežijú funkcionári napr. Július Harna, ale napríklad i sponzor Ladislav Frenko. Mal mäso – výrobňu a z družstva sme zavše dostali na „konštovku“ zvyčajne po víťazstvách či už futbalových, alebo hokejových aj víno. Nevyslovujem tie mená a priezviská ako súčasť profesionálne napísanej histórie. Skôr je to vďačnosť.“
Tieto slová, žiaľ, dnes už nebohého sme na Regióne Hont publikovali, keď ešte žil. Všetko čo povedal nám autorizoval.
Keď nám do redakcie 4. mája toho roku zatelefonoval pre nás nezastupiteľný historik ľudských duší mesta Šahy, pán Ján Frasch, že mu z Barcelony priatelia telefonovali s oznamom:
„Zomrel náš Gusto, človek, ktorý mohol byť na svete len jeden s takou oddanosťou tešiť sa z histórie svojho rodiska i svojej vlasti... Náš zármutok je veľký.“
Naše vnútro tiež veľmi zosmutnelo.
Možno aj preto, lebo sme presvedčení, naše životy nám našepkávajú, že štúdium bez túžby kazí pamäť a neuchováva nič, čo prijalo.
Preto naša cesta smerovala do Šiah. Za pánom Jánom Fraschom. A tam, čuduj sa svete, v jeho prítomnosti stretneme bývalého brankára slávnych futbalových Šiah, pána Ondreja Kováča. Dozvedáme sa množstvo ďalších súvislostí z bohatých ciest Gustáva Socháňa po svete s folklórom z Nižnej, ale zároveň opakujeme:
Naostatok ho krásne spomínali v Srbsku. Boli sme prekvapení. Samozrejme, tamojší organizátori folklórnych zvykov zo Slovenska. Nuž sme sa im prihovorili citáciou, žiaľ, dnes už zosnulého:
„Dňa 11. apríla 2015 v Budapešti na Kisstadione v blízkosti futbalového velikána Népstadión bol XXIII. Ročník hokejového turnaja Severnej a Južnej konferencie. Nás, priateľov hokeja . Bola to vážna slávnosť, ktorá začínala štátnymi hymnickými piesňami. Tradičná. Od XX. ročníka tohto podujatia odovzdávame víťazovi repliku slávneho Stanleyho pohára. Ten XX. ročník bol odohraný na Orave. Tam so dal zhotoviť ten pohár na vlastné náklady. Aj tam hralo krásne naše Old Boys Orava mužstvo so skvelým Ottom Brtáňom, ktorého v roku 2015 vyhodnotili v Budapešti za najlepšieho hráča.“
Toto všetko sme aj pre Vás, tu žijúcich v Srbsku zaznamenali o rok, z úst nášho Gustafsona na turnaji v Leviciach. Aj tam hrali tradičné účastníci HK Dudince, Bístyák Bálassgyarmot z Maďarska, Old Boys Orava a HK Šahy. Vtedy, v spomenutých Leviciach sme ešte nevedeli, že o tom budeme rozprávať aj inde. Patríme medzi tých, ktorí vedia, že nepretvárať históriu, znamená žiť život v úprimnej spomienke dvakrát.
V prípade Gustáva Socháňa, veríme, to bude na večnosť. Keď sa s ním budú najbližší lúčiť v Šahách na tamojšom cintoríne v sobotu 14. mája 2022 a na náhrobnom kameni si prečítajú, že sa už z hora, z neba mieru a pokoja pozerá nadšenec našej doby narodený 15. marca 1950 možno si len tak pre seba pripomenú:
Naučme sa preukázať človeku priateľstvo, pokiaľ je živý, a nie až keď zomrie. Nebohý Gusto to svojim životom dokumentoval. Neponúkal, nepribližoval svetu falošné informácie. Tajomstvo lásky je väčšie ako tajomstvo smrti.
Gusto, aj z toho Tvojho, z tej Tvojej 13. komnaty pre nás zostáva odkaz pre dnešok veľmi potrebný k realizácii v praxi: Ľudské etické správanie by malo byť založené na pochopení, vzdelaní a sociálnych väzbách a potrebách; žiadny príbeh žiadnych vojen nebol, nikdy nebude a ani nie je potrebný. Človek by na tom bol dosť biedne keby musel byť ovládaný strachom z trestu a nádejou po smrti, že to tí druhí svojim náboženstvom svojich životov spôsobili.
Nech Ti je naša rodná hruda ľahká! Česť Tvojej nehynúcej pamiatke.