Nevšedné rozprávanie o Kúpeľoch Dudince a.s., Dudinskej päťdesiatke a našich životoch

Úvodné foto: Traja velikáni svetovej atletickej chôdzi. Zľava do prava olympijskí víťazi Jozef Pribilinec a Matej Tóth, vpravo majster Európy a držiteľ svetového rekordu na 20 km trati, Pavol Blažek. | Foto: Ján Miškovič

Napriek tomu, že moja športová publicistika bola aj v spojení s Duklou Banská Bystrica najviac motivovaná futbalom, mám od môjho pôsobenia v tomto vtedy ešte vyspelom a vo svete špičkového športu vysoko cenenom logu Dukly úprimný, nefalšovaný vzťah aj  k atletickej chôdzi. 

Znie to neuveriteľne, ale pravdivo, chôdza bola mojím   prvým športom, ktorý som si od ranných rokov svojej mladosti osvojoval prakticky. Mojim jediným trénerom mi počas celoživotného pôsobenia na tejto matičke s názvom – Zem - bol a až do smrti bude, môj vlastný život v jeho súvislostiach Do dnešného dňa však neviem, koľko kilometrov som nachodil a koľko v živote nabehal?! Chodiť, chvála Bohu, mi život postupne robiť kilometre dovolil  čoraz viac a môžem chodiť stále hlavne útulnými uličkami kúpeľného mestečka Dudince či obcí, miest čarokrásneho Hontu, rovnako ako i svojej vlasti, alebo okolitého sveta nevynímajúc. V súčasnosti už nie ani ako rekreačný, alebo ak chcete amatérsky športovec . Ten istý život mi dovoľoval bližšie sa osobne zoznamovať aj s reprezentantmi atletickej chôdze, ktorí patrili, alebo aj dnes patria k svetovej špičke v športe, ktorý je stále známejší nie len vďaka fenomenálnemu trénerovi Jurajovi Benčíkovi,  na všetkých kontinentoch sveta. Ale rovnako aj našim dvom olympijským víťazom Jozefovi Pribilincovi a Matejovi Tóthovi. Je potrebné dodať, že okrem Antarktídy, zásluhou menovaných sa  aj Dudince stávajú z roka na rok tak prostredníctvom tunajších Kúpeľov Dudince, ale i Dudinskej chodeckej päťdesiatky, ktorú od minulého roka nahradzuje vo svetovom kalendári atletickej chôdze, 35 km trať. S úžasom obdivujem v tom zozname špičkových chodcov aj mnohých iných. Z viacerých dôvodov chcem pre širokú verejnosť netradične priblížiť chodeckú odyseu Pavla Blažeka. Prečo? Stačí sa začítať do ďalších riadkov.   

Pavol Blažek, majster Európy v atletickej chôdzi z roku 1990 z juhoslovanského Splitu vie, že do osláv svojich šesťdesiatych narodenín počas svojej bohatej športovej činnosti, profesionálnej i amatérskej, nachodil a nabehal spolu 188 700 kilometrov. Z toho nachodil atletickou chôdzou 110 500 kilometrov a nabehal 78 200 kilometrov.

Trochu odbočím, dnes sa opýtam prvoligového futbalového dorastenca za koľko zabehne 30 metrov, resp. o koľko je na danej trati rýchlejší než jeho spoluhráči, a on na mňa pozerá, na aké nezmysly sa ho pýtam, k čomu mu to bude dobré? Namiesto toho, ak sa ho na také nezmysly pýtam, prečo to robím, mi nedá dodať v debate s ním, že som chcel spoznať aj jeho výbušnosť na 10 metrov? Pritom na verejnosti tvrdí, s ktorou sa o futbale rozpráva, že je ligovým dorastencom, že mu srdiečko bije pre futbal?!

To športové, atletické, ktoré bilo v živote spomínaného majstra Európy z 28. augusta 1990, teda Pavla Blažeka, už 50 rokov aktívnej činnosti, aby o tom sám povedal aj tieto slová:

„Šport, ak ho chcem robiť poctivo a s plnou vážnosťou, ani profesionálny ani amatérsky, sa nedá oklamať. V prípade, že si nebudem viesť poctivo denník, ktorý mi všeličo po určitej dobe prezradí, upozorní ma aj na to, čo by som nepredpokladal. Ak to  nebudem z mojej strany robiť, budem  klamať iba seba samého, že športujem. Športový denník je pre športovca niečo podobné a potrebné ako pre vodiča v aute volant, spätné zrkadlo, či na tom aute výfuk. Dá sa kvalitne jazdiť autom ak toto nebude obsahovať?…“ Zaujímavá Pavlova úvaha.

Ľudovít Žambokréty ( na snímke vľavo) si mal vždy čo povedať so svojim zverencom Pavlom Blažekom aj vo chvíľach voľna. počas priebehu viacerých ročníkov Dudinskej päťdesiatky, odkiaľ je tento záber. | Foto: Ján Miškovič

Keď som pracoval vo Vojenskom športovom centre Dukla Banská Bystrica ako vedúci marketingu a Paľo bol mojim spolupracovníkom, naše rozhovory sa dotýkali z oblasti športu i života rôznych tém. Preto môžem citovať Pavla Blažeka a vrátiť sa k spomenutým ME, na ktorých získal pred 35 rokmi titul majstra Európy aj takto:

„V Splite sa v tom čase postavilo na štart 28 pretekárov. Štartovacia pištoľ nás vyslala na trať o 17.00 hodine a pretekali sme, keď teplomer ukazoval 29 °C. Pretekali sme na 2-kilometrovom okruhu. Hneď od štartu vyrazili do čela Sovieti Grigory Kornev, Michael Ščennikov, Franc Kosťjukevič , ja som sa za nimi pustil trochu pomalšie. Išiel som v druhej skupinke. Spomenutí nasadili tempo pod 4 minúty na km. Po 4. km som sa k spomenutým pripojil, asi na 5. km zostal so mnou na čele pretekov Kornev, no od 6. km som išiel do čela a nikoho som už pred seba nepustil. Mal som v tom čase výbornú formu. Ščennikov s Kornevom vzdali.“

Olympijský víťaz zo Soulu Jozef Pribilinec už v tom čase nepretekal. Pavol Blažek vytvoril po zisku titulu majstra Európy v Splite o 2 týždne na pretekoch v nemeckom Hildesheime svetový rekord na 20 km časom 1:18:13. Do dnešného dňa je tento výsledný čas platným slovenským rekordom. Neprekonali ho ani také výrazné veličiny svetovej atletickej chôdzi, akými boli, a na večnosť zostanú, Jozef Pribilinec a Matej Tóth, v určitom pretekárskom období tiež špecialista na 20 km trati.

Kto bol a skutočne je Pavol Blažek? Jeho tréner v najúspešnejšej československej reprezentácii z 80. rokov, Juraj Benčík, povedal: „Bol a stále je veľkým športovým i ľudským vzorom pre mládež, ale i dospelých. Nosí v sebe množstvo dobra, pracovitosti, čestnosti, zodpovednosti a svedomitosti. Má v sebe veľa pokory. Nikdy z neho nesršalo predvádzanie sa, že je skutočným majstrom svojej športovej disciplíny. Porážal však napriek tomu aj olympijských víťazov. V Splite napríklad skvelého Poliaka Roberta Mareka Korzeniowskeho, 4-násobného olympijského víťaza, ktorý na olympiáde v Atlante, Sydney a Aténach vyhral chôdzu na 50 km a v Sydney získal ešte aj zlatú medailu na 20 km.

Aj po 30 rokoch sa k úspechu Pavla Blažeka, ktorého priviedol k atletickej chôdzi tréner Ľudovít Žambokréthy, slovenské médiá pretekali približovaním návratov, spomienok na túto veľkú udalosť. Právom a je chvályhodné, že to robili a budú mediálne takú publicistiku obohacovať aj v ďalších rokoch. Preto si už mnohí znova po čase mohli oživiť, čo o ňom vtedy, tesne po pretekoch, povedal československý rozhodca, ktorý pôsobil vo vtedajšom splitskom rozhodcovskom zbore:

„Blažek šiel najtechnickejšie zo všetkých, jeho štýlom sme sa riadili pri nasadzovaní prísnosti kurzu.“  Slová Ladislava Moca, rodáka zo Sobočíc u Zásmuk pri Kolíne, ktorý tiež pôsobil v Armádnom stredisku vrcholového športu Dukla Banská Bystrica po jeho vzniku ako tréner, mal v odborných kruhoch atletickej chôdze stále vážny kurz. Išlo, predsa, o bývalého československého atléta, olympionika, reprezentanta v atletickej chôdzi na 20 km a 50 km. Ten v rokoch 1952 až 1965 patril k špičke uznávaných pretekárov sveta, ktorý dokázal prekonať počas svojej kariéry 4x svetový rekord. K špičkovým chodcom počas aktívnej pretekárskej činnosti v rokoch 1967 -1996 patrili ale aj iní.

Takže, možno aj tí, čo toto všetko aj tu publikované, aspoň trošku prispelo k širšej odpovedi, prečo práve tieto riadky? Mám jednu výhodu. Nebol som, nie som a nebudem previazaný ako publicista pupočnou šnúrou, aby sa na stránkach médií objavovali za každú cenu senzácie, často aj nechutné. Budem sa držať bokom tak od intríg futbalových ako i atletických, alebo tých z bežného života. Také, žiaľ, častejšie dnes prichádzajú nielen z krčiem, či od pivných debát, ale, žiaľ, aj z miest zdanlivo vznešenejších. Často sú servírované v rukavičkách hlavne zo snobského prostredia, namiesto vône piva, či smradľavého alkoholu. Stretnutie Pavla Blažeka so svojimi športovými priateľmi nebolo nikdy o svete slávy, moci a peniazoch, ktoré úhorovite prenikajú prostredím, v ktorom idiotom davov hrozí ona povestná „nemoc z ožiarenia“, na ktorú sa nabaľujú ľudia a javy samotné, ako hmyz na mucholapky. Nie, nechcem a svojou publicistikou ani nebudem tieto javy úplne ignorovať. Odmietam však týmto nástrojom zatemňovať ľudské mozgy hnusom, spormi, závisťou, nesvornosťou, nežičlivosťou a propagáciou vyvolených pre súčasné škodlivé praktiky dnešného sveta. Teda pre  javy príznačné aj pre súčasné slovenské prostredie. Vážim si to cenné, všetko cenné, vyčnievajúce a nadčasové. Nebojím sa napísať, že nadčasovosť potreby životných hodnôt Pavla Blažeka a jeho športové úspechy boli motiváciou rozoslať tieto riadky do viacerých čitateľských prostredí. Na uvažovanie a hlavne potrebné konanie a uplatňovanie v našich každodenných životoch.