Štiavnické Bane

Obec Štiavnické Bane ležia v strednej časti Štiavnických vrchov v pramennej oblasti potokov Richňava a Štiavnica. V chotári je niekoľko umelých jazier nazývaných tajchy – Richňavské tajchy, Vindšachtské tajchy a iné. Na Perinách je rezervácia. V súčasnosti v obci žije 820 obyvateľov. 

Prvá písomná zmienka o obci Štiavnické Bane sa datuje do roku 1352, kedy sa obec nazývala Sygluspergh. Známy názov obce je Piarg. Piarg vznikol spojením dvoch pôvodne samostatných susediacich územných celkov a s pomerne rozličným stredovekým vývojom: Osada Sigelsberg pôvodne patrila do majetku mesta Banská Štiavnica, pred r. 1352 ju zabral kastelán hradu Šášov. O zábere tejto a okolitých osád je prvá zmienka z roku 1352, čo je zároveň aj prvý a hodnoverný písomný prameň o existencii Sigelbergu. Druhý celok, z ktorého sa sformovali súčasné Štiavnické Bane tvorila Vindšachta. K jej vzniku v prvom rade prispel rozvoj baníctva. Sigelsberg a Vindšachta ako pôvodné celky, z ktorých vznikli Štiavnické Bane boli nepochybne prioritnými strediskami baníctva s celoeurópskym významom. Tri vodné nádrže v chotári slúžili potrebám baníctva a hutníctva. V roku 1773 tu založili hieronymitáni kláštor. Aj keď to dnes na prvý pohľad tak nevyzerá, ale práve v Štiavnických Baniach sa v 18. storočí nachádzalo európske centrum baníctva a rozvoja progresívnej banskej techniky. 

 V obci sa nachádzajú zrúcaniny opevnenia renesančnej bane Vindšachta zo16. storočia, kde je zachovaná hlásna veža a bašta. Za zmienku stojí aj budova baní zo 17. storočia  a rímskokatolícky  kostol z roku 1736 v barokovom slohu s budovou bývalého kláštora z roku 1754. Dnes sú ozdobou obce tajchy, ktoré slúžia prevažne na rekreáciu. Pôsobili tu mnohí vynálezcovia, medzi inými Matej Kornel Hell a jeho synovia, Samuel Mikovíny, Juraj Palkovič a ďalší. Dnes sú Štiavnické Bane súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Nájdeme tu chránenú rezerváciu technických pamiatok. Okrem toho sa táto nenápadná obec pýši niekoľkými svetovými a európskymi prvenstvami. Najznámejšími z nich je použitie pušného prachu na lámanie hornín, uplatnenie čerpacích strojov z dielne rodiny Hellovcov, ktorí sa pričinili o záchranu baní zaplavených vodou a obnovenie ťažby, prvá banícka nemocnica v Uhorsku a prvá škola pre banských odborníkov v strednej Európe.