Úžasné, obdivuhodné, v čom všetkom Slováci lámu rekordy
Úvodné foto: Na fotografii Igor Svítok s najstarším Mikulášom v Slovenskej republike. Keď sme sa v našej redakcii zaoberali, prečo z ľavej strany vedľa Igora Svítoka stojí aj čert, prišli sme na to z výroku Berlioza ( francúzskeho hudobného skladateľa), ktorý je na 8. strane v Knihe slovenských rekordov citovaný: „ Niekedy je múdre robiť hlúposti.“ Viac na túto tému a jej podobné už v samotnej zaujímavej publikácii. | Foto: osobný archív Igora Svítoka
Ľudská prirodzenosť vyniknúť, upútať pozornosť, urobiť niečo pre životné rubriky pod názvom „Pikošky“, teda aj zabávať, taký vie byť svet rôznych rekordov. Tvrdíme to, najskôr listujúc knižnou publikáciou. Vzápätí ju pozorne čítame.
Je to kniha rekordov. Na 175 stránkach v nej čitateľ nájde všeličo. Isto sú v nej zachytené mnohé veci nádherné, ale i zábavne očarujúce. Možno aj v živote nikdy neprekonateľné!
Také myšlienky a im podobné, môžu hmýriť hlavou aj tomu, kto sa rozhodne pre podobnú aktivitu.
Kniha slovenských rekordov. Jej zostavovateľ Igor Svítok, komisár týchto rekordov a hlavne z moderovania známy spoluautor Richard Vrablec stručne, ale funkčne približujú ako napríklad v Kolkárni ŽP šport Podbrezová dokázalo 120 ľudí nepretržite za 24 hodín zhodiť úctyhodných 62 tisíc 247 kolkov. Do akcie sa zapojilo aj 14 žien a 6 seniorov nad 60 rokov.
Samozrejme, že v knihe rekordov sa už nepíše, že Dejiny telovýchovy a športu v Podbrezovej prostredníctvom 4. zväzkov dal na papier skvelý kronikár Ing. Ján Greschner.
Smelo, na základe štúdia napísaného Ing. Jánom Greschnerom hodno zdôrazniť, že dejiny telesnej výchovy sú rovnako staré ako dejiny ľudstva.
Igor Svítok na taký dôvetok zareagoval takto: „V spomínanej knihe rekordov sú zapísané rekordy v Slovenskej republike za roky 1998 – 2007.“ Hneď však dodal, že obdivoval a obdivuje ľudí, ktorí sa s odvahou a úsmevom na tvári púšťali a púšťajú stále do možných a nemožných športových či bláznivých výkonov, neraz ohrozujúcich zdravie a život.
V príhovore knižky píše aj o tom, ako v obci Turecká pri Banskej Bystrici vznikla raritná súťaž, Majstrovstvá sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek. Na podujatí sa objavil ako reklamný partner. Bolo potrebné vymyslieť, ako zviditeľniť túto slovenskú špecialitu.
V marci 1998 sa do Laponska (Fínsko) vybrala skupina slovenských musherov so svojimi psami. Cieľom ich cesty bolo jazero INARI, posvätné miesto Laponcov. Vtedy sa v jeho hlave zrodil nápad. Hlavní aktéri, Marcel Petrík a Marcel Styk sa podujali navariť bryndzové halušky práve tam. INARI sa stalo najsevernejším miestom na svete, kde sa varili a jedli bryndzové halušky.
Dostatočný dôvod, aby aj Hont vedel, že Igor Svítok, bývajúci a žijúci v Teranoch pri Dudinciach, je nie len komisárom a spoluautorom množstva podujatí, kde sa rodili slovenské rekordy. Keď sme sa s ním rozprávali o slovenských rekordoch, dopísali sme si, že ide o malých a predsa veľkých velikánoch. Ide o ľudí, ktorí vravia, že vždy je pre propagáciu Slovenska i seba samého radšej nejaký, aj keď na prvý pohľad malý či bláznivý čin, než škodlivá aj zdraviu aj spoločnosti, ľudská nečinnosť.
Igor Svítok má dlhoročné skúsenosti pre úprimnú komunikáciu s ľuďmi. Nadobúdal ich hlavne zásluhou novinárskej práce v Banskej Bystrici a veľmi dobrému citu s fotoobjektívom. Jeho snímky zachytávajú jedinečné prírodné zátišia a úkazy, ale aj životné okamžiky bežných ľudí z celého územia Slovenskej republiky.
„ Teší ma, že mám nástupcu, syna Michala, ktorý napríklad fotil nedávne Olympijské hry v Paríži“- poznamenal skromne, keď sme náš rozhovor otočili týmto smerom, aby pokračoval:
„ Snažím sa pozorovať a vnímať ľudské dobro v mojom okolí, ale i mimo neho. Viem, že život je farebný a objavovať v ňom nové farby, ktoré som možno nikdy nevidel, je pre mňa inšpiráciou do ďalších dní. Snažím sa dopredu posúvať svojho koníčka, neviazaný pohyb v prírode. Obdivovať jej krásy. Aj s ľuďmi môjmu srdcu blízkymi. Áno, trebárs aj s členmi a členkami Jednoty dôchodcov v mestečku Dudince. Vlastná kreativita ma upokojuje na duši. Nechcem sa vo svojich činnostiach podobať strojom.“
Múdre slová odrážajúce jeho skúsenosť. Dobre, že sme iniciovali voľnú debatu s ním. Aj preto, aby sme k čitateľovi posunuli publicistiku, ktorá je, podľa nás, pre nás všetkých netradičná, možno aj trochu uspokojujúca, ale predovšetkým chce byť inšpiratívna.
Peter Hronček
