V Hontianskych Tesároch kompasom cesty rozhovor s pani starostkou

Mali sme  šťastie, že sme sa na ceste  Hontom rozhodli zastaviť aj na Obecnom úrade v Hontianskych Tesároch. Navštívili sme ho práve v čase, keď tam realizovali projekt rekonštrukcie a energetickej optimalizácie kultúrneho domu.  

„Asi nevhodné prostredie pre účel vašej cesty“ privítala nás starostka obce, sympatická pani Dana Kohútová. Skôr, než vyhrala v komunálnych voľbách, v roku 2010,    pracovala v Hontianskych Tesároch ako matrikárka. 

Trošku sme zostali zaskočení keď nám prezradila  že  Obec Hontianske Tesáre tvoria štyri obce v jednej - Hontianske Tesáre, Dvorníky, Šipice a Báčovce, ktoré od roku 1971 vystupujú pod spoločným názvom. K obci patria aj osady Patkôš a Pírovské. Od tých čias má obec v správe 15 budov a 6 cintorínov čo je na dedinu s necelou tisíckou obyvateľov priam neuveriteľné číslo.  

„Preto pozorne sledujeme všetky výzvy, píšeme žiadosti a zapájame sa do projektov, kde sa dajú získať financie“- povedala pani starostka v rozhovore, ktorý bol pre nás vlastne kompasom na našej zvedavej ceste. 

Takto je v Pamätnej izbe priblížená súčasníkom dávna minulosť, ktorú mnohí nepoznajú. | Foto: archív obce

Obec sa nachádza na juhu stredného Slovenska v regióne Hont, leží na juhozápadnom okraji Krupinskej planiny. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 145 až 303 metrov a preteká cez ňu potok Štiavnica. Cez obec prechádza medzinárodná komunikácia E66, spájajúca Budapešť s Varšavou. Na juh od obce,  asi vo vzdialenosti 5 km, sa nachádza známe kúpeľné mestečko Dudince, severne, cca 20 km, leží okresné mesto Krupina. 

Neviem do akej miery budeme rozprávať o histórii, ale mnohé z nej je napísané na   webovej stránke obce Hontianske Tesáre,  www.hontiansketesare.sk. Okrem toho sme sa dozvedeli od pani starostky aj  toto:

„Nájdete tam informácie o Dúpencoch, ktoré sú momentálne hojne navštevované turistami, sú to štyri vyvýšené miesta s pozoruhodnými umelo vyhĺbenými jaskynnými dutinami v strmom svahu na ľavej strane údolia potoka Štiavnica. Kedysi slúžili ako útočisko miestnych obyvateľov pri nájazdoch Turkov, je však možné  že ich história siaha až k tatárskym vpádom v prvej polovici 13. storočia. Ako prvý ich začal skúmať slovenský polyhistor katolícky kňaz Andrej Kmeť.  

Na cintoríne v Hontianskych Tesároch zase odpočíva výrazná osobnosť evanjelickej cirkvi brat Andreja Sládkoviča Karol Braxatoris, ktorý tu pôsobil 33 rokov.“

Bolo rozhodne príjemné i poučné načúvať jej hlbokému poznaniu dejinných udalostí týkajúcich sa územia Hontianskych Tesárov,  napriek tomu vstupujeme do jej rozprávania zvedavou otázkou:

„Je užitočné a chvályhodné ak človek dobre pozná minulosť prostredia v ktorom žije a pôsobí. Ale ako vníma prítomnosť súčasný občan , ako vnímate vy, pani starostka, prítomnosť na súčasnom Honte?“

Chvíľku sa zamyslela, možno ostala zaskočená našou otázkou, ale znova veľmi pekne vyjadrila svoj pohľad na svet, lebo okrem iného povedala: 

„ Život na Honte nebol v minulosti ľahký a taký nie je ani teraz. Na prítomnosti je príjemná každá pozitívna aktívna činnosť. Od malička sa snažím statočné pracovať, patriť k ľuďom, ktorí si vážia prácu iných, a od múdrejších a schopnejších sa rada poučím“- aby po našich ďalších otázkach sme sa dozvedeli znova niečo nevšedné:

„Zaujímavým miestom v Hontianskych Tesároch je Sad potomkov, kde od roku 2018 vysádzame za každé narodené dieťa jeden ovocný strom. Pri zrode tejto myšlienky bol Ing. Eduard Jakubek predseda Slovenského zväzu záhradkárov. Potom plánujeme spracovávať ovocie vypestované v našom sade formou sušenia alebo výroby džemov. To je však vzdialená budúcnosť.“ 

Tak to vyzerá pri výsadbe stromkov v Sade potomkov. | Foto: archív obce

Zamýšľali sme sa nad súčasnosťou, nad obdobím COVIDu i zmyslom práce v tomto čase. Chvíľu sme sa rozprávali aj so sociálnou pracovníčkou Szabóovou, ktorá pracuje počas dňa s Rómami, rozprávali sme sa i s podaktorými mladými z nich. Dozvedeli sme sa ako počas pribúdania problémov s COVIDOM jej asistentka Janka Majdáková s ďalšími šili v obci prvé rúška, vyrobili sme ich približne 1500, aby sa ušlo každému. Mladí dobrovoľníci ich potom rozniesli po obci.

 Už len pre tieto  informácie a oboznámenie sa s peknými príkladmi a nevšednými počinmi sa nám oplatilo v Hontianskych Tesároch zastaviť a prehodiť so starostkou slovíčko – dve. Našli sme v nich  motiváciu hľadať takéto stretnutia a písať aj o iných obciach to, čo vytváralo, vytvára a iste môže aj v budúcnosti dotvárať pozoruhodný kolorit pozitívnych životov na tomto kúsku Zeme.