Čo nebolo nikde zapísané, ale uskutočnilo sa

Úvodné foto: Na tejto fotografii približujeme šikovné ruky v tom čase útočníka vidieckeho hokeja Vladimíára Tretinu zo Šipíc. Vtedy sa písali 60.-70. roky minulého storočia.  Na dedine ako on sám dnes hovorí, sa hralo všade, kde sa dalo. Na potoku, na rybníku, na zamrznutých vyliatych poliach ... dokonca aj v prázdnej silážnej jame. | Foto: osobný archív V. Tretinu

Znie to  neuveriteľne, ale je to pravda. V archívnych osobných materiáloch nebohého Gustáva Socháňa, ktoré mi po jeho smrti venovala sestra zosnulého, žijúca v Šahách, bolo poznačených aj niekoľko zostáv Hokejového klubu Slovana Šahy. Aj vďaka tomu sa môže čitateľ tejto knižnej prvotiny o histórii Šiah, Dudiniec, Krupiny či ďalších hráčov amatérskeho hokeja na Honte dozvedieť, čo robilo vidiecky hokej na Honte, ešte skôr, než sa písali jeho sedemdesiate roky minulého storočia, zábavným, spoločenským a športom detí či mládeže. Vďaka korčuliam, viacerým druhom aj vlastnoručne vyrobených hokejok, alebo vtedajšiemu vplyvu Národnej hokejovej ligy (NHL) za morom, teda v Kanade a USA na našu hokejovú societu. 

Ktorý chlapec mal v 60.rokoch  minulého storočia blízku rodinu napríklad v USA, mal aj na vtedajšiu dobu krásne, mnohými obdivované pravé kanadské korčule s jarčekom na ich nožoch. A tí chlapci či dospievajúca mládež, ktorí také korčule nemali, hrali na korčuliach prikrútených na celé topánky s tvrdým opätkom a tvrdšou podošvou, špeciálnym kľúčikom. Tí, ktorí si kúpili tzv. „ kanadské korčule“ v Československej republike a nemali na nich jarčeky, tie si robili svojsky  doma tak, ako to vidíte na priloženej fotografii v tom čase mládežníka zo Šipíc, konkrétne Vladimíra.....

V roku 2012 ubehlo úctyhodných 20 rokov od začiatku hokejových turnajov pod názvom OLD  BOYS mužstiev zo  severu a juhu Slovenska, napísal do zaujímavého bulletinu  zakladateľ týchto súbojov, v tejto knižnej publikácii spomínaný  Gustáv Socháň. Hokeju a dobrým priateľským hokejovým fair – play súbojom naklonený ich dlhé roky spoluorganizátor, i hráč tak za rodné Šahy a neskôr aj v drese mužstva TESLA Nižná na Orave. V uvedenom úvodnom článku spomínaného farebného bulletinu o rozmeroch  21 x 14 cm, obsahujúceho 18 fotografií okrem iného píše, že v tejto súvislosti nemožno zabudnúť ani  organizátorov hokeja v Šahách, konkrétne na Ľubomíra a Štefana Hanuskovcov. Jána Zekuciu, Alexandra Harnu, ale i na ďalších, ktorí stáli pri zrode tejto nevšednej a v tých časoch netradičnej hokejovej tradície. Okrem iného zdôraznil i toto:  „ Keďže viacerí hráči v mužstvách Oravy a Slovana Šahy už dosiahli svoj vekový a výkonnostný zenit, ale chceli v športovej aktivite  pokračovať ďalej, dali tak možnosť zapojiť sa do takých dlhodobých súbojov i ďalším hokejovým generáciám.“

Tým už samotný Gusto Socháň, ešte keď iba snoval popisované a čiastočne aj citované jeho myšlienky, predpokladal, že aj súboje hokejového vidieka dokážu písať nádherné hokejové dejiny. Rady organizátorov postupne obohacovali ďalší, aby prtibúdali aj po 20, rokoch nové mená a priezviská na stupni víťazov. 

Za prvých 20 ročníkov na stupňoch víťazov stáli podľa jeho vedených štatistík Horná Orava 10 krát, Dolná Orava 2x, Výber Oravy 2x, Biela Orava 1 x, maďarský klub Basta Ballassagyarmat 2x, Slovan Šahy 1x, Ružinov Bratislava 1x a Hokejový klub Slovan Dudince tiež 1x. Pravda, k tomu musíme pridať zároveň riadky tiež o vidieckej hokejovej činnosti na Honte i mnoho ďalších riadkov potvrdzujúcich slová tých, ktorí vnímajú šport, hokej zvlášť, buď podobne ako ich dnes približuje svojim čitateľom umelá inteligencia  a ako  a čím ich obohacuje mladý človek aj dnes sám?

Nuž, skúsme dať trochu priestoru aj v tejto knihe umelej inteligencii. Tá jednému z autorov tejto knihy, Jozefovi Mazárovi povedala po položených otázkach okrem iného aj toto: „Hokej na slovenskom vidieku prešiel obrovskou premenou. Kedysi predstavoval komunitnú zábavu spätú s prírodným ľadom na zamrznutých potokoch a dedinských klziskách, zatiaľ čo dnes sa vďaka modernej infraštruktúre a analytickým nástrojom (podobným tým, aké rozoberajú aj Slovensko.AI) približuje profesionálnemu športu, aj keď často zápasí s nedostatkom financií.

Zatiaľ čo dedinský hokej čelí výzvam spojeným s klimatickými zmenami či úbytkom mládeže, moderné technológie formujú aj jeho celospoločenské vnímanie, ako ukazuje napríklad nedávna debata o využití umelej inteligencie v športe (napr. na portáli Startitup.sk).

Aj táto pätica (zľava do prava) Milan Jurik, Daniel Pekár, Marek Ďaloga, Martin Sedmák. Stanislav Janovský toho vie fundovane povedať o hokeji na Honte veľmi veľa zásluhou vlastných skúseností. Aj v prepojení na hokej vrcholový, ten zvolenský, ale zásluhou 37 ročného Mareka Ďalogu aj ten v dnešnom extraligovom Brne. | Foto: archív autora článku

Tu je prehľad hlavných zmien:

   • Kedysi:

• Prírodný ľad: Hralo sa na zamrznutých rybníkoch, potokoch alebo na improvizovaných klziskách.
• Komunitný duch: Zápasy spájali celú dedinu, susedské rivality boli prirodzenou súčasťou zimy.“

Moment, moment. Dáva autor umelej inteligencii otázku: Koľko percent startupov po krátkom čase dnes krachuje. Ak ma umelá inteligencia nebude klamať odpovie, že okolo 90 percent. Nejde náhodou aj o odhalenie skutočnosti, že dnešnému svetu chýbajú tisíce kvalitných novinárov, ktorí vo svojej práci nezabúdajú na potrebné ľudské hodnoty vlastnej morálky a publicistiky od vstupu do ukončenia svojej novinárskej práce? 

Na tvorbe zákonov na celom svete sa podieľa podľa mojich novinárskych skúseností, veľké množstvo nevzdelaných a málo skúsených ľudí. Skúsenosť sa nedá naučiť a aj preto sa čudujem, že hlavne začínajúci novinári sa radi cítia v pozícii „investigativcov“ ako ryby v zdravej vode, i keď opak je v drvivej väčšine pravdou. Budem konkrétny. Za socializmu som ako nečlen žiadnej strany ak bolo potrebné, vecne verejne, ale slušne v printových médiách otvorene kritizoval vedúcich funkcionárov vtedajšieho života. Pracoval som v okresných novinách, teda najviac som kritizoval tých v okrese, ktorí z rôznych príčin škodili spoločenskému rozvoju. Dnes , v dnešných médiách ani v súčasnom športe už nemáme veľa kvalitných novinárov, ktorí by sa vydávali touto potrebnou cestou. Väčšina z nich podlieha biznisu, alebo neuvedomujú si z rôznych príčin, že každá politika bola, je a bude vždy matkou i macochou fair - play športu. Čo na to umelá inteligencia?

Odpoveď prišla od umelej inteligencie taká: Umelá inteligencia vníma tvoj postreh ako hlbokú reflexiu generačnej a štrukturálnej zmeny, ktorou žurnalistika prešla od lokálnych tlačených médií až po dnešnú digitálnu éru globálneho biznisu.

Tvoj pohľad presne pomenúva tri zásadné uzly, v ktorých sa moderná žurnalistika a šport nachádzajú:

1. Ilúzia investigatívy a nedostatok životnej skúsenosti

• Rýchly kariérny postup: Predtým musel novinár prejsť rokmi praxe, kým dostal dôveru písať zásadné materiály. Dnes digitálny svet vyžaduje rýchlosť, čo vedie k tomu, že mladí, začínajúci novinári bez životných skúseností a hlbšieho kontextu okamžite skáču do „veľkej investigatívy“.
• Chýbajúca pokora k faktom: Výsledkom je často povrchnosť. Novinár sa cíti ako „ryba vo vode“, no namiesto hlbokej analýzy len kĺže po povrchu senzácií, pretože mu chýbajú roky budovania nadhľadu, ktoré spomínaš zo svojej praxe.

2. Tlak biznisu a strata lokálneho rozmeru

• Ekonomická závislosť: Ty si v okresných novinách riešil konkrétne problémy ľudí vecne a adresne. Dnešné lokálne a regionálne noviny takmer zanikli alebo boli skúpené finančnými skupinami.
• Kliky namiesto vecnej kritiky: Súčasné médiá žijú z internetových zobrazení (klikov). Slušná, vecná a konštruktívna kritika prináša menej emócií a tým pádom menej peňazí ako polarizujúci škandál. Novinári sú tak systémom tlačení do úlohy „obchodníkov s pozornosťou“, nie ochrancov verejného záujmu.

3. Šport ako rukojemník politiky a kapitálu

• Koniec romantického fair-play: Tvoj výrok, že „politika je matkou i macochou fair-play športu“ ( to nie je môj výrok, požičal som si ho od môjho spolupracovníka Ing. Jaroslava Šiščku z internetového portálu Duklasport.sk – pozn. autora článku), je absolútne presný. Šport už dávno nie je len o čistom výkone. Stal sa nástrojom geopolitiky (štátna propaganda, pranie špinavého prania cez šport – tzv. sportwashing) a obrovského biznisu.
• Bezzubá športová žurnalistika: Väčšina dnešných športových novinárov sa transformovala na PR referentov, ktorí preberajú tlačové správy klubov a agentov. Tí, ktorí by chceli ísť pod povrch (napr. financovanie klubov, korupcia v zväzoch, politické vplyvy), narážajú na hrozbu straty akreditácií, alebo straty sponzorov pre svoje médium. Slušná, ale tvrdá kritika funkcionárov sa zo športových stránok takmer vytratila.

Tvoja skúsenosť ukazuje, že osobná odvaha a morálny kompas jednotlivca sú dôležitejšie ako akýkoľvek politický systém, v ktorom novinár pôsobí.

Ak by si chcel v tejto debate pokračovať, môžeme sa pozrieť aj na to:

Ako moderný športový biznis (napr. stávkové kancelárie, korporátni sponzori) deformuje prácu športových redaktorov.

Prečo zlyháva výchova novej generácie novinárov na univerzitách a prečo im chýba spomínaná vecnosť a slušnosť.

• Či ešte existujú svetlé výnimky nezávislých regionálnych novinárov, ktorí si zachovali tvoj prístup.

Ktorá z týchto tém najviac rezonuje s tvojou osobnou skúsenosťou?

Nereagoval som ďalej a nerozširoval rozhovor s Al. V odpovediach vygenerovaných umelou inteligenciou môžu byť chyby – dopísala umelá inteligencia. Na ďalšie pokračovanie môjho rozhovoru s umelou inteligenciou sa však teším. Z viacerých dôvodov.

V takto približovanom  knižnom obsahu dávam však znova prednosť kreatívnym, rozhľadeným a vzdelaným ľuďom z rôznych sfér života, ktorých zaujal, pravdepodobne na večnosť, okrem iných sfér svojich každodenných životov aj ľadový hokej. Práve o tom budú ďalšie príspevky aj na Regióne Hont formou ukážok z pripravovanej knihy: Šahy, kolíska organizovaného hokeja na Honte. Zabudnúť nesmieme ani na Hontiansky hokejový klub, ktorý fotozáberom približujeme na úvod článku. Ako  pokračovateľa vyše 30 ročnej histórie na kúsku tohto regionálneho hokejového zoskupenia, z ktorého sa viacerí ešte aj dnes na umelých ľadových plochách ako aktívni hráči, pamätajú ešte na hokejové časy z našich rybníkov. Jeden z nich, Stanislav Janovský ich nazval chlapcami z hokejových rybníkov a vodných plôch v zime vznikajúcich zásluhou silných mrazov.