Klenoty regiónu
Banská Štiavnica mesto UNESCO
Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. V decembri roku 1993 sa Banskej Štiavnici dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď bolo mesto spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Viď. kapitola Banská Štiavnica
Mestský hrad alebo Starý zámok je zachovalý hradný komplex. Nachádza sa v centre mesta na úpätí vrchu Paradajs vo výške 630 m n. m. Banskoštiavnický mestský hrad vznikol ako renesančná protiturecká pevnosť z románsko-gotického kostola Panny Márie zo začiatku 13.storočia, ktorý bol začiatkom 16. storočia prebudovaný a opevnený. Základ komplexu tak tvorí trojloďová pôvodne románska, dnes gotická bazilika, ktorú dopĺňa karner (kaplnka svätého Michala). V rokoch 1495 až 1515 bol kostol prestavaný na baziliku a opevneniu pribudli oblé bašty a strieľňové otvory na delá. Opevnenie dopĺňala priekopa a val, ktoré boli dobudované po zvýšení tureckého ohrozenia, ktoré zároveň zmenilo celú prestavbu komplexu. Výrazným spevnením múrov baziliky vznikla obranná pevnosť – mestský hrad, ktorý mal chrániť banské mesto. V 60. rokoch 16. storočia boli vykonané ďalšie úpravy a posledné výraznejšie práce na obrannom komplexe boli vykonané v roku 1777, kedy bola prestavaná vstupná veža. Od roku 1900 slúži Starý zámok ako mestské múzeum a komplex je od roku 1950 národnou kultúrnou pamiatkou.
Banskoštiavnická Kalvária je súbor celkovo dvadsiatich dvoch samostatných sakrálnych stavieb, z toho sedemnástich kaplniek, predstavujúcich výjavy z ukrižovania Ježiša a siedmich bolestí Panny Márie, troch kostolov, zastavenia „Ecce homo“ a božieho hrobu, umiestnených na vrchu Scharffenberg (Ostrý vrch). Komplex bol vybudovaný v rokoch 1744-1751 v barokovom štýle a jeho inicializátorom bol jezuita František Perger. Horný kostol, nazývaný aj „nemecký“, bol dokončený a vysvätený v roku 1745. Celý komplex bol dostavaný a následne vysvätený o sedem rokov. Výstavba bola financovaná z darov mešťanov, erby významnejších darcov sú umiestnené na priečelia kaplniek. Pred vysviackou, na sviatok Najsvätejšej trojice, kalváriu navštívil aj cisár František Lotrinský.
Nový zámok, alebo Dievčenský hrad, Panenský hrad, Nový hrad je šesťpodlažná renesančná budova so štyrmi baštami a strieľňami. Bol postavený v rokoch 1564-1571 ako strážna veža počas bojov proti Turkom. Je postavený na vyvýšenine v centre mesta. V súčasnosti je sídlom Slovenského banského múzea a je tu vystavená expozícia venovaná pôvodnému účelu stavby. V minulosti slúžil aj ako hodinová veža, keď sa trúbilo každú štvrťhodinu a každú hodinu sa bilo na zvon. Najvyššie poschodie slúži aj ako turistická vyhliadková plošina.
Centru historickej časti mesta dominuje námestie a elegantné barokové súsošie Svätej Trojice s Immaculatou a svätcami – ochrancami pred morovou epidémiou. Námestie obklopujú honosné domy bohatých banských podnikateľov a ostatných mešťanov. V minulosti sa tu konali trhy a trhovníci zaplnia námestie aj v súčasnosti pri pravidelných letných podujatiach. Na Námestie Svätej Trojice v jeho spodnej časti nadväzuje Radničné námestie.
Kaštieľ Svätý Anton
Dominantou obce Svätý Anton je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste menšieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí. Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako dvojkrídlová budova s arkádami do otvoreného nádvoria s barokovou kamennou fontánou. V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavbu kaštieľa na honosné štvorkrídlové šľachtické sídlo.
Kaštieľ slúži ako múzeum od roku 1962, v súčasnosti sa v ňom nachádza umelecko-historická a poľovnícka expozícia. Vďaka rôznorodosti svojich zbierok zachovaných vo výnimočne ucelenej a autentickej podobe bol v roku 1985 celý areál kaštieľa vo Svätom Antone vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Múzeum vo Sv. Antone je príspevková organizácia priamo riadená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. V bohatom zariadení kaštieľa, ktoré môžete obdivovať v umelecko-historickej expozícii, sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín.
Poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku, obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií. Tématické okruhy kynológie, sokoliarstva, strelectva a rybárstva sú doplnené diorámami zvierat žijúcich na Slovensku.
Súčasťou areálu kaštieľa je aj nádherný park, ktorý voľne prechádza do lesa. Historické dokumenty o tom, ako vyzeral v minulosti, sa nezachovali. Predpokladá sa, že najväčší rozkvet park zažil pri dostavbe kaštieľa okolo roku 1750.
V súčasnosti sú na terasách v blízkosti hlavnej budovy plochy so zvyškami pravidelnej barokovej úpravy, ktoré voľne prechádzajú do prírodne-krajinárskeho parku a lesoparku.
Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Stará Hora
V prekrásnom a kľudnom prostredí na južnom okraji Štiavnických vrchov leží vinohradnícka osada, ktorá bola v roku 1981 zapísaná do zoznamu Pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry na Slovensku. Osada predstavuje zriedkavo čistý charakter sústredných vinohradníckych pivníc mimo obydlia vinohradníkov. Ku hlavným pozoruhodnostiam Starej Hory patria nepochybne vínne pivnice kopané ručne do tufového podložia a chyžky postavené nad nimi. PAMIATKOVÁ REZERVÁCIA ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY STARÁ HORA bola vyhlásená uznesením vlády SR č. 22/81 z 21. 1. 1981. Uznesením Rady ONV vo Zvolene č. 105/83 z 8. 7. 1983 bolo schválených do ÚZKP 83 objektov z Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora a súčasne boli schválené aj Zásady pamiatkovej starostlivosti pre rezerváciu. Aktuálne boli v roku 1998 spracované Opatrenia na záchranu s obnovou Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora – Sebechleby, ktoré boli záväzným podkladom pre vypracovanie územného plánu sídelného útvaru s pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry – Sebechleby. V opatreniach bol stanovený spôsob ochrany a režim povolených činností v území pamiatkovej rezervácie a jej ochrannom pásme na základe poznania lokality Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry.
V extraviláne obce sa nachádzajú vinohradnícke pivnice s nadzemnou stavbou. Tie svojím stavebným materiálom, dispozíciou kontinuujú archaické prvky účelových objektov charakteristických pre túto lokalitu. Vznik sústredených vinohradníckych pivníc na jednom mieste si vynútili špecifické okolnosti historického vývoja, ku ktorému sa pridružuje i vhodné geografické prostredie s možnosťou hĺbenia pivníc v tufovom podloží. V posledných rokoch sa využívajú objekty na rekreačné účely a agroturistiku. Niekoľko objektov je pripravených ubytovať svojich hostí, ponúknuť doplnkové služby a program na voľný čas. Počas festivalu Oberačka po sebechlebsky môžete nahliadnuť do súkromných vínnych pivníc.
Vrch Sitno
Sitno (1009 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Štiavnické vrchy. Steny z andezitu obklopujú z troch strán vrchol, na ktorom je rozhľadňa a Vysielač Sitno. Sitno predstavuje výraznú krajinnú dominantu a z jeho vrcholu je široký kruhový výhľad. Je vrchom opradeným mnohými bájami a povesťami - najznámejšia je o Sitnianskych rytieroch žijúcich v masíve Sitna, pripravených pomôcť národu keď mu bude najhoršie.
Sitno je vyhlásené ako archeologicky chránené územie. Samotný vrchol bol osídlený už v období praveku. Počas archeologických prác tu bolo odkryté mohutné lužické hradisko – areál hradiska má 16 hektárov a bol najvyššie položeným opevneným sídlom ľudu lužickej kultúry na území Slovenska. Toto osídlenie, ktoré tu bolo v rokoch 1200 až 800 pred naším letopočtom, potvrdzujú početné nálezy keramiky, pradiarenských pomôcok, kamenných žarnovov, ďalej celý rad bronzových nálezov, napríklad šálka, sekerka, kosák, dlátko, ihlica, spona a pod. S veľkou pravdepodobnosťou sa tu časť pôdy vedome poľnohospodársky obrábala. Osídlenie Sitna trvalo približne do začiatku nášho letopočtu.
Dnes sú v historickej rozhľadni inštalované expozície archeologických nálezov z hradu i artefakty sitnianskej fauny, flóry, minerálov ako aj skalolezectva.
Štiavnické vrchy a Sitno vôbec, sú považované za kolísku európskej turistiky - prvý turistický krúžok tu vznikol v roku 1860. Po roku 1880, pod vedením Dr. Téryho bolo v okolí Sitna vyznačených sto kilometrov turistických chodníkov, budovali sa nové chodníky a horské studničky. Sitno poskytuje nádherný kruhový výhľad.
